Chátrajúce budovy pripomínajú obdobie prvej Česko-slovenskej republiky, kedy sa strážila štátna hranica medzi Slovenskom a Poľskom.
BECHEROV. V severovýchodných Beskydách pripomínajú obdobie, keď sa strážila štátna hranica, iba opustené budovy colnice na slovensko-poľskom hraničnom priechode pri Becherove v okrese Bardejov. Tie prestali mať zmysel po vstupe oboch krajín do Európskej únie.
Nad obcou však stojí aj nevyužitý objekt takzvaných kasární bývalej finančnej stráže, ktorý tu postavili špeciálne pre "financov" v roku 1930. Za prvej Československej republiky žilo v Becherove okolo 14 financov z Čiech, ktorí sem prišli aj so svojimi rodinami.
Podľa slov 87-ročného dôchodcu Vasiľa Banického tu však pašerákov veľa nebolo. Určite nie toľko a v takom rozsahu, ako sa to hovorí o Lendaku alebo Orave, kde sa cez hranice prevádzali celé stáda koní a podobne.
"Toto bola roľnícka dedina za prvej republiky, inakšia robota nebola ani v Bardejove a tu už vôbec nie. Bola tu bieda a na poľskej strane ešte väčšia, takže kto by tam už len chodil niečo brať, aby to prepašoval," spomína dôchodca.
Dodáva, že skôr prišiel niekto z poľskej strany do Becherova, aby tu predal vajcia, alebo maslo, nič veľké. Podľa Banického tu jeden taký pašerák, alebo skôr chudák prišiel v strede dediny o život, kde ho financ zastrelil.
Policajt zarábal 800 korún
Areál finančnej stráže postavili v roku 1930 a vtedy sem prišlo slúžiť 14 príslušníkov. Podľa Banického priamo v budove ich bývalo osem aj s rodinami a šesť ďalších malo prenajaté domy alebo izby v dedine.
"Tu boli samí Česi, Slovák sa nemohol dostať za financa. Oni si žili na vysokej úrovni, počítajte, že za prvej republiky mal v Becherove financ plat 800 korún. Viete čo to bolo za peniaze, keď krava stála 300 korún. Tak ako si asi žili?" vysvetľuje dôchodca.
Doplnil, že každý rok bol pri obci na lúke majálesy, ktorý organizovala finančná stráž a zábava to vraj bola veľká.
"No a financi prišli pekne vyštafírovaní, veselí a priateľskí. Ľuďom dali aj zastrieľať z pušiek, aj ja som strieľal, pre chlapca to bola vtedy veľká rarita," spomína dôchodca.
Odišli po vzniku Slovenského štátu
Spomína si, ako museli českí financi rýchlo opustiť hranicu, keď vznikol Slovenský štát.
"V priebehu pol dňa museli byť zbalení a opustiť priestor. Kto mal u nás kone a vozy, všetci im odtiaľto odvážali veci. Všetci odišli, len jeden zostal, čo mal ženu zo Slovenska," dodáva Banický.
Potom sa do budovy vrátila hraničná stráž a colníci po druhej svetovej vojne. Vstupom Slovenska a Poľska do EÚ však už v tomto priestore colníci neboli potrební a budovu mohla obec odkúpiť za symbolickú korunu. Ostala však prázdna a nevyužitá. Obec síce má nejaké plány, ale nie sú peniaze na rekonštrukciu.
Z chátrajúcej budovy by bolo pekné sanatórium alebo byty
"Teraz je to pusté, ja neviem, na čo by sa to hodilo. Asi nejaké sanatórium, lebo budova je pekná a stavba kvalitná a tu by sa mohol urobiť chodník k studničke. Je tu pekná príroda, ale to by bolo chcelo podnikateľa," navrhuje bajerovský rodák.
Starosta obce Jozef Gmiterko potvrdil, že to je veľmi pekný areál a je tam všetko čo má byť. Keďže objekt bol pôvodne určený na bývanie, nebol by problém ho upraviť na byty, vraj záujemcovia by sa našli, ale peniaze od štátu na to nedostanú.
Nezavrhol ani myšlienku domova pre seniorov alebo sanatória, keďže je to v prekrásnom a tichom prostredí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
