V prvom polroku 2009 kino Žriedlo navštívilo takmer 18–tisíc ľudí. Tritisíc mesačne. Za prvý polrok 2013 ich už bolo len 407, teda 67 ľudí za mesiac. Prečo návštevnosť za štyri roky klesla o viac ako 97 percent?
BARDEJOV/B. KÚPELE. Kino Žriedlo v Bardejovských Kúpeľoch premieta každý druhý týždeň tie isté staré filmy. Len občas pribudne nový titul. Filmové novinky v digitálnej 2D aj 3D kvalite môžu teraz Bardejovčania zhliadnuť najbližšie v Prešove alebo vo Svidníku. Návštevnosť dramaticky klesá.
Digitalizovali iba zvuk
Digitalizované kiná už majú aj mestá ako Ružomberok, Kežmarok alebo Vranov. V polovici októbra spustilo premietanie novodigitalizované kino Dukla vo Svidníku.
Digitalizácia kina Žriedlo v Bardejovských Kúpeľoch je napriek tomu, že mesto už investovalo do audiotechniky a nového projektora takmer 40-tisíc eur, v nedohľadne.
Prípravy prechodu na digitálne premietanie v kine Žriedlo v Bardejovských Kúpeľoch začala radnica v roku 2012.
V novembri minulého roku v kine namontovali novú digitálnu audiotechniku za 28-tisíc eur. Ďalších 10-tisíc eur mesto investovalo do alternatívneho riešenia a zakúpilo poloprofesionálny videoprojektor, z ktorého filmy momentálne premietajú. Projekt digitalizácie kina sa v tomto bode zastavil.
Návštevnosť je zúfalá
Podľa Mariána Vertaľa, vedúceho kina Žriedlo (a člena odbornej komisie pre Rozvoj audiovizuálnych technológií Audiovizuálneho fondu SR), mal 40-násobný pokles návštevnosti za posledné štyri roky tri fázy.
Prvá vlna nastala v roku 2010. Príčinou poklesu bolo oneskorenie premietania filmových hitov v Žriedle a fakt, že diváci uprednostnili novootvorené digitalizované kino v Prešove.
„Návštevnosť filmových predstavení je priamo závislá od času uvedenia filmu po jeho premiére. Už dva týždne po premiére návštevnosť v kinách dramaticky klesá,“ vysvetlil Vertaľ.
Dnes je už bežnou praxou, že celosvetová premiéra filmu je v ten istý deň vo všetkých digitalizovaných kinách v celej krajine. Z tohto pohľadu sú teda nedigitalizované kiná vo veľkej nevýhode
Digitál alebo koniec?
„Začiatkom roka 2011 filmové spoločnosti výrazne obmedzili výrobu a distribúciu filmov na klasický 35 mm formát a začali ho nahrádzať digitálnou technológiou. To spôsobilo druhú vlnu poklesu návštevnosti kina,“ priblížil Vertaľ.
Tretia vlna poklesu súvisí s definitívnym koncom výroby a distribúcie 35 mm filmu koncom roka 2011. Produkcia a postprodukcia sa už realizuje cez digitálne reťazce a distribúcia je zabezpečená iba digitálne.
Ešte pred troma rokmi prevádzkovatelia kín riešili otázku, či digitalizovať alebo nie. V súčasnosti je riešenie tohto problému jednoznačné.
Buď sa kino bude digitalizovať a nové digitálne prostredie umožní vytvoriť zo starých kinosál viacúčelové centrá kultúrneho využitia, vzdelania a zábavy, alebo je kino odsúdené k prirodzenému zániku.
Ako ďalej?
Príčinou súčasného stavu sú podľa radnice nemalé financie potrebné na jej komplexné dokončenie.
„Celkové náklady spojené s 3D digitalizáciou kina predstavujú približne 140-tisíc eur. Do dokončenia digitalizácie bol nainštalovaný profesionálny videoprojektor umožňujúci premietanie, ktorý bude možné vďaka svojej extrémne vysokej svietivosti použiť počas letných mesiacov aj na premietanie v amfiteátri,“ uviedol vedúci kancelárie primátora Jozef Guliga.
Pomáha Audiovizuálny fond
Vláda SR pritom prostredníctvom svojho Audiovizuálneho fondu stále poskytuje samosprávam na digitalizáciu dotácie.
Pri financovaní digitalizácie je však nevyhnutná aj ich finančná účasť. Na základe žiadosti môže fond poskytnúť dotáciu alebo dotáciu v kombinácii s pôžičkou s fixnou jednopercentnou úrokovou sadzbou splatnou do troch rokov.
Takúto dotáciu vo výške 34-tisíc eur získal na digitalizáciu kina Svidník. Celkové náklady vo Svidníku boli 107 400 eur, z čoho sa im ďalších 44-tisíc podarilo prefinancovať z projektu prešovskej samosprávy.
Digitalizáciu podporia sumou 4,1 milióna eur
„Podpora z Audiovizuálneho fondu je poskytovaná už od roku 2010. Doteraz fond podporil digitalizáciu takmer štyroch desiatok jednosálových kín v sume viac ako 1,2 milóna eur. Priemerná výška podpory na digitalizáciu jednosálového kina je viac ako 34-tisíc eur,“ uviedol hovorca rezortu kultúry Jozef Bednár.
Začiatkom tohto roka schválila vláda SR aj oficiálnu stratégiu digitalizácie slovenských kín. „Stratégia predpokladá, že v rokoch 2013 a 2014 bude zdigitalizovaných 70 z celkového počtu 103 jednosálových kín na Slovensku. Odhadovaná výška potrebných finančných prostriedkov predstavuje 4,1 milióna eur,“ dodal Bednár.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
