Aj preto sa ich tí bardejovskí snažia zachrániť. V Bardejove vytvorili genofondový sad pôvodných druhov jabĺk a hrušiek.

BARDEJOV. Bardejovskí záhradkári zachránili 61 krajových odrôd jabloní a hrušiek, ktoré desiatky rokov rástli a rodili v záhradách našich starých otcov.

Výsledkom projektu s názvom „Poľsko-slovenský genofondový sad, zachovanie pôvodných ovocných stromov pohraničia“ je ovocný sad pôvodných odrôd, ktorý založili v materskej škole na Nábrežnej ulici.

Dobrá fajta nevyhynie

Projekt nadväzoval na dlhoročnú spoluprácu s poľskými záhradkármi z Gorlíc a poľského pohraničia. Jeho cieľom bola ochrana starých krajových stromov, ktoré desiatky rokov rástli, žili, rodili a prirodzene sa šírili v Bardejovskom okrese a blízkom pohraničí.

„Našou úlohou bolo tieto staré osvedčené odrody a stromy zmapovať. Nevedeli sme, kde rastú, a tak sme začali oslovovať starostov a ľudí z dedín. A boli sme prekvapení, pretože sme dostali také množstvo podnetov, že teraz máme v našom genofondovom sade 61 stromov a každý je z inej odrody,“ priblížil začiatky projektu záhradkár Ján Novotný, ktorý celý projekt manažoval.

Letorasty, ktoré potom vrúbľovali a očkovali, pochádzali jednak zo záhrad, jednak zo zaniknutých dedín a zdivočených sadov okresu a blízkeho poľsko-slovenského pohraničia.

Dohromady záhradkári získali 26 jabloní zo slovenskej, 26 jabloní z poľskej strany a 9 hrušiek. „V Nižnej Voli u pána Miškanina sme našli pôvodnú odrodu jablone s ružovou dužinou, ktorá rastie zarastená v rokline, stále však rodí a má vynikajúce plody.“

Prečo pôvodné druhy

„Význam starých odrôd je v tom, že dlhé roky rástli v našom pôvodnom prostredí a získali tak určitú odolnosť. Sú to všetko veľké stromy. Pokojne mohli rodiť aj sto rokov. Dnešné komerčné alebo šľachtené, často dovezené odrody, sú na rozdiel od nich veľmi náchylné na zmeny podmienok a nevydržia viac ako pätnásť rokov,“ vysvetlil Novotný.

Podľa neho si bežný záhradkár s nepôvodnými, šľachtenými alebo dovezenými odrodami ovocných stromov, ktoré sa bežne komerčne predávajú v záhradkárstvach, dokáže poradiť len veľmi ťažko.

„Jednoducho ich ľudia nevedia ani správne orezať. Čím menší alebo viac slaborastúci stromček, tým väčšiu opateru si vyžaduje vo vzťahu k rezu, ošetrovaniu, striekaniu, výžive, svetelným podmienkam, atď. Ale o tom sa už nehovorí,“ dodal Novotný.

Staré vs nové odrody

Podľa neho dnes trh funguje tak, že cez marketingovú a populistickú podporu sa na trh púšťajú „zaručene“ chutné novinky a zaplavujú nás novými a novými drahými odrodami. Ľudia však s tým majú problém a často tieto odrody ani nerodia, tak ako ich pri nákupe presvedčí reklama.

Podľa Jána Mezeya, vedúceho katedry ovocinárstva, vinohradníctva a vinárstva na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, má zachovanie starých krajových odrôd význam z viacerých hľadísk.

Prvým je samozrejme zachovanie vlastností, pre ktoré sa pestujú. Či už ide o kvalitu plodov, ich kvantitu, zdravotný stav, odolnosť proti mrazom, prípadne chorobám a škodcom.

Dôležité je načúvať

„Počas dlhých rokov sa tieto vlastnosti vyselektovali a domorodí obyvatelia vedia, prečo ich pestovali. Pri zberoch do genofondov je veľmi dôležité načúvať týmto ľuďom. Koniec-koncov aj šľachtiteľská práca vychádza práve z takýchto atribútov,“ komentoval myšlienku bardejovských záhradkárov Mezey.

„Teší nás, že po našom projekte zostanú stromy, ktoré by mali rodiť už na budúci, niečo hmatateľné a zmysluplné. Vzniknutý genofondový sad chceme ďalej využiť, pracovať s ním a propagovať ho. Keďže je v materskej škole, jablká budú môcť jesť hlavne deti v škôlke,“ povedal Novotný.

Ján Novotný prezentuje projekt. Jeho súčasťou bola aj edukácia detí pri sadení a vrúbľovaní.
Foto: mh

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári