BRATISLAVA/TICHÝ POTOK. Ministerstvo životného prostredia na základe dohody s Európskou komisiou nezaradí vodné nádrže Slatinka a Tichý Potok do pripravovaného Operačného programu Kvalita životného prostredia (OP KŽP). Pre agentúru SITA to uviedol hovorca rezortu životného prostredia Maroš Stano.
Európska komisia (EK) podľa poslanca za OĽaNO Mikuláša Hubu nesúhlasí s plánovanou výstavbou veľkých vodných diel na Slovensku a už vôbec nie s tým, že by sa mala podieľať na ich financovaní.
"Som spokojný, že Brusel nepodporil tieto protiprírodné betonárske praktiky v štýle budovateľských 50-tych rokov 20. storočia, ktoré sa riadili heslom: Rozkážeme vetru, dažďu!" poznamenal na margo rozhodnutia EK Huba.
Slovenskú stranu podľa Hubu o rozhodnutí informoval v liste vedúci odboru generálneho riaditeľstva pre regionálnu politiku Európskej komisie Christopher Todd.
EK podľa neho zaujala "jednoznačne negatívny postoj," keďže neexistujú štúdie, ktoré by dokazovali oprávnenosť investícií z pohľadu návratnosti a výhodnosť v porovnaní s inými riešeniami na zadržanie vody.
Slovenské orgány o tom boli informované na viacerých rokovaniach. Komisia preverí, ako ministerstvo zobralo do úvahy doterajšie odporúčania.
Ministerstvo: Je to dlhodobo plánovaná aktivita
Rezort síce tieto vodné nádrže do operačného programu nezaradí, no spomínané diela predstavujú podľa hovorcu Stana strategické projekty, ktoré majú riešiť situáciu na niekoľko desaťročí.
"Preto nemožno zužovať ich výstavbu len na najbližší Operačný program EÚ. Výstavba vodnej nádrže Slatinka na rieke Slatina a vodárenskej nádrže Tichý Potok na rieke Torysa je dlhodobo plánovanou aktivitou," poznamenal.
Dodal, že potreba výstavby týchto viacúčelových vodných diel, ktoré slúžia predovšetkým na zabezpečenie úžitkovej a pitnej vody, protipovodňovej ochrany v spádových regiónoch, sa preukazovala v rozvojových strategických dokumentoch.
Význam vodných nádrží sa podľa jeho slov zvyšuje s narastajúcimi prejavmi klimatickej zmeny, predovšetkým so stále naliehavejšou potrebou riadiť odtok a zadržať vodu v povodiach na elimináciu hrozby povodňových situácií ako aj s opakovanými obdobiami sucha, ktoré sprevádza následný nedostatok vody.
Ekológ je proti betónovým nádržiam
S výstavbou vodných diel Slatinka a Tichý Potok nesúhlasí ani pracovník Botanickej záhrady UK, vedec a ekológ Ján Topercer.
Na probléme nádrží sa mu zdá najproblematickejšie to, že u nás aj po roku 1989 v tejto branži stále nerozhodujú fakty a najlepšie dostupné poznatky, ale skôr skupinové záujmy, ideológie až mytológie.
Realita a prax v rozvinutých európskych krajinách je pritom už dávno inde. "Európska komisia žiada brániť najrozšírenejšiemu tlaku na stav vôd v únii zelenými udržateľnými opatreniami ako alternatívou k sivým betónovým," informoval ekológ.
Veľa vedeckých argumentov proti veľkým vodným nádržiam sa nájde podľa jeho slov aj v klasickom diele Edwarda Goldsmitha o sociálnych a environmentálnych dopadoch veľkých priehrad, kde vyvracia, okrem iného, u nás ešte stále uctievaný "vodohospodársky" mýtus, že veľké priehrady sú nástrojom protipovodňovej ochrany.
Argumentom je podľa Topercera aj dokument EÚ o najlepšej praxi v prevencii a ochrane pred povodňami.
"V ňom sa dočítame, že zmierňujúce a neštrukturálne opatrenia, teda nie priehrady či hrádze, bývajú efektívnejšie a dlhodobo udržateľnejšie pri riešení problémov s vodou, preto by mali byť posilňované," uviedol.
Veľké vodné nádrže, ale aj haťové malé vodné elektrárne podľa neho významne narúšajú spojitosť vodných tokov a rozdrobujú riečne ekosystémy. Ich prirodzené prúdivé vodné prostredie na dlhých úsekoch menia na stojaté, deformujú korytotvorné procesy a tým nenávratne pretvárajú spoločenstvá vodných i príbrežných organizmov a biotopy vrátane európsky významných.
"V tomto prípade ide napríklad o jaseňovo-jelšové lužné lesy či viaceré vodné biotopy," oznamenal Topercer pre agentúru SITA.
Do riek, dôležitých ekologických koridorov, zavádzajú tvrdé bariéry, ktoré okrem narušenia až znemožnenia migrácií a rozptylu organizmov spôsobujú aj zhoršenie kvality vody, zníženie jej samočistiacej schopnosti a nepriaznivé zmeny v priľahlých poriečnych nivách.
"To je v rozpore s ustanoveniami európskej Smernice o biotopoch i Rámcovej smernice o vode," doplnil.
Vodné nádrže tiež zvyšujú usadzovanie splavenín a vymieľanie koryta pod ňou, dvíhajú teploty vody, zhoršujú ľadové javy, živinové režimy i dostupnosť potravy, úkrytov a iných zdrojov. Tým postupne podľa neho likvidujú populácie pôvodných druhov rýb a iných citlivých živočíchov i rastlín a podporujú šírenie inváznych a rozpínavých organizmov a s nimi spätých negatív.
Zanedbať nemožno ani zdravotno-hygienické riziká a dopady na vzhľad krajiny.
"Následkom tejto reťaze degradačných procesov dochádza k veľkým stratám environmentálnym aj hospodárskym, ktoré postihujú napríklad športové rybárstvo, cestovný ruch, vodnú turistiku aj kvalitu života miestnych obyvateľov a vysoko presahujú očakávané protipovodňové či energetické prínosy," uzavrel vedec a ekológ Ján Topercer.
sita
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
