Tokár zo Zborova točí píšťalky už štyridsať rokov

Každá jeho píšťalka je originál. Aj keď ich nepovažuje za hudobný nástroj, tvrdí, že najväčšie umenie je píšťalku vypískať.

BARDEJOV/ZBOROV. Tokári tvarujú drevo špeciálnymi nožmi a dlátami. Využívajú pritom jeho rotačný pohyb podľa osi.

Tradične vyrábali tkáčske náradie, kuchynský riad, jarmočné píšťalky, ale aj náboje kolies, dózy na lieky a mastičky, časti hudobných nástrojov či zvukové hračky.

Ján Zajac (61) z obce Zborov pri Bardejove sa tokárstvu popri zamestnaní venuje už štyridsať rokov.

„Je to ručná výroba, aj keď dnes sa už používajú aj elektrické nástroje. Ja robím iba píšťalky. Každá moja píšťalka je originál. Niekedy sa točili aj ručne na tokárskom kolovrátku,“ vysvetľuje majster tokár.

Remeslu sa priučil aj od otca. Už v sedemdesiatych rokoch začal vyrábať pre Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV).

Momentálne dodáva pre bratislavský Folk Folk, pre hrady a zámky a obchody so suvenírmi v Tatrách, kde sa píšťalky sezónne predávajú ako hračky a suveníry.

Zborovská tradícia

„Tieto píšťalky sú veľmi jednoduché, ale pritom pekné. Za hudobný nástroj sa ale považovať nedajú. Slúžia skôr ako drevené hračky pre deti, suveníry a dekorácie. Je to viac-menej sezónna záležitosť, teraz pred Vianocami je útlm, najviac sa predáva v letnej sezóne,“ hovorí Zajac.

V Zborove má tokárstvo 120-ročnú tradíciu. Vyrábali sa tu špúľky do kolovrátkov, píšťalky aj drevené hračky. V okolí Zborova bolo totiž vždy dosť odpadového, hlavne lieskového dreva, ktoré tokári používali.

„Dá sa robiť aj z javora, duba alebo iného dreva. Lieska je ale najdostupnejšia, dobre sa s ňou pracuje a nepraská. V strede má mäkkú dužinu, ktorá sa dobre vŕta,“ opisuje remeselník materiál, s ktorým pracuje.

Maľované aj karičkové

Lieskové drevo mu z okolia Zborova nosia Rómovia. Prúty sa musia narezať podľa toho, čo sa chystá vyrábať.

Cez stred budúcej píšťalky potom tokár prevŕta po celej dĺžke dieru. Píšťalka sa upne do tzv. točovky, na ktorej sa píšťalka vytáča.

Drevo sa na nej tvaruje špeciálnymi nožmi a dlátami v rotačnom pohybe súmerne podľa osi.

„Podľa toho, ako je píšťalka prevŕtaná, sa rozhodnem, aký druh píšťalky budem robiť. Vyrábam tri druhy. Jednoduché maľované, ktoré majú kužeľovitý tvar a sú zdobené farebnými prúžkami a vypaľovaním. Kolečkové alebo karičkové, ktoré sú prevŕtané viac súmerne podľa osi a je možné ich na točovke pekne opracovať a vytvarovať nožom. Maľované aj karičkové môžu mať štyri alebo šesť dierok,“ vysvetľuje Zajac. Pri maľovaní používa ekologické akrylové farby, ktoré sa riedia vodou.

Tretím druhom píšťaliek, ktoré vyrába, sú tzv. „skautské“ píšťalky pre menšie deti. Sú to vlastne kratšie maľované alebo kolečkové píšťalky, ktoré majú len dve dierky.

Vysušiť a vypískať

Po vytočení sa píšťalka musí vypískať. Vyrežú sa do nej dierky a otvory na koncoch a postupne sa skúša a dolaďuje jej zvuk. Píšťalka sa musí zvonku aj zvnútra vyčistiť a upraviť.

„Aby píšťalky ostali pekné biele, musia sa predtým vysušiť. Suším ich na piecke, kde kúrim tiež lieskovým drevom. Keď sú vysušené a vypískané, musia sa na povrchu ešte jemne vybrúsiť brúsnym papierom,“ dodáva majster tokár.

Nože na rezanie a točenie si Ján Zajac vyrába sám. Pri výrobe píšťaliek sa používajú nože rôznych tvarov. Ploché, dlátkové aj zaokrúhlené. Za jeden deň vytočí zborovský remeselník aj tridsať píšťaliek.

„Tieto píšťalky sú cenovo dostupné, predávam ich podľa typu od 70 centov po 1 euro. Viem ale, že sa v obchodoch predávajú aj za 4 eurá. Podľa požiadavky môžem na píšťalky niečo vygravírovať, vypáliť alebo napísať,“ hovorí.

Pavol Zajac sa snaží dodržiavať tradičnú technológiu, akou pracovali starí zborovskí tokári. Tí si na tzv. „varštate“, starej točovke, poháňali točenie píšťalky sami rukou a špagátom alebo šliapaním.

„Jeden ešte mám po otcovi kdesi na povale. Chcel by som ho spojazdniť a ukázať ľuďom, ako sa tradične robili píšťalky napríklad na jarmokoch. Trhy sú však zaplavené čínskym lacným a častokrát aj hygienicky závadným tovarom. Na naše tradičné, slovenské výrobky sa zabúda.“ dodáva Zajac.