Majitelia pozemkov však stavať chcú. Aké majú šance? Čo bolo a čo bude ďalej?
PREŠOV. Mestské zastupiteľstvo v Prešove prijalo zmenu Územného plánu mesta Prešov (ÚPMP). Vyplýva z nej, že na súkromných pozemkoch pri „Kolmanke“ nevzniknú stavebné parcely.
Poslanci tak zrušili platnosť grafickej časti ÚPMP, podľa ktorej sa na danom mieste mohli stavať rodinné domy (hoci textová časť hovorila o urbanistickej zeleni), a daná lokalita je určená na zeleň. Vyhoveli tak dvom petíciám občanov.
Primátor Pavel Hagyari (nez.) sa vyjadril, že vôľu poslancov bude rešpektovať. Poukázal však na riziko súdneho sporu vlastníkov predmetných pozemkov s mestom.
Celú kauzu sme otvorili ešte vlani a dlhodobo ju sledovali. Pozrime sa teda na to, čo môže nasledovať.
Začalo sa to kúpou od reštituentov
Vlastníkmi pozemkov sa stali skúsení právnici. Získali ich kúpou od reštituentov. Tí sa stali právoplatnými majiteľmi v roku 2005, čo potvrdilo aj mesto uzavretou dohodou.
V tom čase bolo zjavné, že na nich nemôže byť individuálna bytová výstavba, pretože celý areál spadal pod chránený areál Holá hora.
Lokalita prestala byť celistvým chráneným areálom od 1. januára 2007, keď ochranu územia zrušil Krajský úrad životného prostredia v Prešove.
Rozpor v územnom pláne
Reštituenti ešte v tom roku požadovali, aby sa ich pozemok zmenil na stavebnú parcelu. To sa im pri zmenách a doplnkoch územného plánu „okľukou“ podarilo.
Preto okľukou, lebo poslanci zmenený ÚPMP schválili, pričom v textovej časti bolo uvedené, že daný areál slúži ako urbanistická zeleň. Grafická časť, ktorá je právne záväzná, ho však zmenila na stavebný pozemok.
K schváleniu zmien ÚPMP, vrátane rozporu medzi textovou a grafickou časťou, došlo 31. 1. 2008. Okrem Kolmanovej záhrady v ňom bolo ďalších 65 zmien.
Uvedený rozpor, ktorý sa do ÚPMP dostal, poslanci prehliadli. Dnes preto tvrdia, že boli uvedení do omylu. Rovnaký postoj vyslovili aj obyvatelia okolia, ktorí preto vtedajší návrh nepripomienkovali. Až na jednu pripomienku, podľa ktorej mala byť Kolmanova záhrada a priľahlé územie využitá na zeleň a výstavba rodinných domov nemala byť povolená, „aby sa neoklieštila plocha areálu“.
Úrad túto pripomienku formálne akceptoval, s tým, že tieto pozemky „sú ponechané vo funkčnej ploche urbanistickej zelene“. Realita však bola iná.
Vyhovel im hlavný architekt
Ešte než nadobudol zmenený ÚPMP účinnosť, došlo k zmene majiteľov uvedených pozemkov v „Kolmanke“.
Noví vlastníci dostali od hlavného architekta mesta písomné stanovisko (napísané ešte pred dobou účinnosti zmeneného ÚPMP), že na tomto pozemku môžu stavať rodinné domy.
Opierali sa aj o pozitívne stanovisko výboru mestskej časti č. 2 podpísané jeho predsedom, poslancom Miroslavom Lukáčom (Smer-SD).
Úrad plán meniť nechcel
Poslankyňa Andrea Turčanová (KDH) pred schvaľovaním ďalších zmien ÚPMP upozorňovala na rozpor medzi textovou a grafickou časťou, o čom sme písali 22. 11. 2012, mestský úrad pripomienku neakceptoval.
V júni 2012 primátor Hagyari tvrdil, že mesto žiadnu výstavbu v tejto lokalite nepodporí. Podľa jeho slov je záujmom samosprávy, aby tam bol mestský park, resp. oddychová zóna.
V októbri 2012 opäť varovala poslankyňa Turčanová, ktorú podporilo niekoľko kolegov, pred výstavbou v Kolmanke.
Podľa jej slov sa v roku 2007 „nedbanlivosťou úradu“ stalo, že grafická a textová časť ÚPMP sú v rozpore a tam, kde sa píše o zeleni sú zaznačené stavebné parcely.
Dala návrh na zmenu, aby sa do ÚPMP vrátilo pôvodné funkčné využitie územia, ale na komisii nepochodila. Tento návrh schválilo zastupiteľstvo až teraz v pondelok.
Nespokojní občania
V máji 2013 sa ozvali aj obyvatelia okolia, s prvou petíciou proti výstavbe domov. Upozorňovali aj na to, že tam chýba riadna prístupová cesta.
Nečakali ani vlastníci pozemkov. Trvajú na tom, že zmena územného plánu v neprospech výstavby porušuje ich práva. Potvrdili to aj Korzáru.
Zároveň uviedli, že ak nepochodia, budú sa súdiť s mestom, prípadne na svoj pozemok nasťahujú bezdomovcov.
V tom čase už realitná kancelária predávala tieto pozemky na svojej stránke ako stavebné parcely (za cenu 110 eur za meter štvorcový) a dokonca avizovala dve prístupové cesty, aj keď tam vedie len jedna úzka komunikácia po Botanickej ulici. Neostalo len pri tom.
V septembri 2013 dali majitelia trestné oznámenie na poslancov, ktorí presadzovali vrátenie pôvodnej funkcie územia. Tí to označili za nátlak. A trvali na stavebnej uzávere.
Požadujú „odškodné“
V tom čase už vlastníci (Michal Pirník, Tatiana Pirníková, Jozef Jaroščák ml.) netrvali na výstavbe rodinných domov, ale dali mestu návrh (21. 5. 2013) na odpredaj pozemkov za 700-tisíc eur.
Kúpili ich, ako potvrdil Korzáru M. Pirník, za 400-tisíc eur. Svoju žiadosť, aby mesto pozemky kúpilo, odôvodnili ako „náhradu škody“ za zmenu územného plánu.
Škrt cez rozpočet im spravilo zastupiteľstvo schválením zmeny územného plánu, ktorá danú lokalitu opätovne a záväzne označila ako zeleň, nie stavebnú parcelu.
Prípad tak môže mať súdnu dohru. Mesto Prešov v minulosti prehralo súd s jedným z vlastníkov o budovu bývalého Tuzexu na Levočskej ulici.
Ústavný súd zmietol podobný prípad zo stola
Právoplatní majitelia pozemkov pri „Kolmanke“ v lokalite Holá hora sa dožadujú od mesta náhrady škody za to, že na nich nemôžu stavať rodinné domy.
PREŠOV. Pozemky kúpené od reštituentov za 400-tisíc eur (podľa ich vyjadrení) ponúkajú na odpredaj mestu za 700-tisíc eur.
Inak sú odhodlaní brániť svoje práva na súde. Na túto hrozbu upozornila aj právnička Katarína Juricová, vedúca oddelenia mestského majetku prešovskej radnice.
Poslanec Richard Drutarovský (Nova), ako sme informovali, považuje stanovisko mestského úradu za „chybné, nesprávne a úplne zlé“. Opiera sa pritom o platný výrok Ústavného súdu (ÚS) SR v podobnej kauze.
ÚS: Nejde o zásah do práv
Preto sme sa na uvedený judikát ÚS SR pozreli bližšie.
Týkal sa sťažnosti obyvateľa Chminianskej Novej Vsi (okres Prešov), ktorý namietal porušenie svojich ústavných práv.
Navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľnosti v katastri obce, pričom obecné zastupiteľstvo schválilo územný plán „obsahujúci časť, v ktorej sú navrhnuté stavby verejnoprospešného pozemku vo vlastníctve navrhovateľa“.
Podľa jeho názoru tak išlo o zasahovanie „do jeho chránených vlastníckych práv tým, že protiprávne mu znemožňuje tento pozemok užívať a nakladať s ním, brať z neho úžitky“.
Preto žiadal, aby ÚS SR deklaroval, že postup orgánov obce pri vypracovaní územného plánu bol a je v rozpore s ústavou, a aby schválené uznesenie stratilo platnosť. Ústavný súd vyhodnotil sťažnosť ako „zjavne neopodstatnenú“.
V odôvodnení píše, že schválenie územného plánu nemôže mať za následok porušenie základných práv a slobôd.
„Výklad týchto ustanovení bez akýchkoľvek pochybností vylučuje možnosť vyslovenia záveru (o vyslovenie ktorého sa navrhovateľ pred ÚS SR domáha), že obecným zastupiteľstvom schválený územný plán obce, zahŕňajúci aj využitie pozemku vo vlastníctve navrhovateľa, by mal byť Ústavným súdom SR považovaný za nútené obmedzenie vlastníckeho práva navrhovateľa alebo dokonca za vyvlastnenie vlastníckeho práva,“ uvádza ÚS SR.
O čo ide
Pokiaľ bude súd v prípade sporu s vlastníkmi pozemkov v Prešove vychádzať z toho judikátu, ich šance na úspech sú nižšie.
Priťažiť im môže aj skutočnosť, že ich kúpili ešte pred nadobudnutím účinnosti Územného plánu mesta Prešov. Naopak, v ich prospech hrá kladné písomné stanovisko mesta, podpísané hlavným architektom mesta Vladimírom Ligusom.
Vlastníci teraz požadujú od mesta odkúpenie ich pozemkov za 700-tisíc eur. V písomnej žiadosti (z 21. 5. 2013) to odôvodňujú ako „náhradu škody“ slovami: „V súčasnej dobe majú predmetné parcely trhovú cenu 700 000 eur a v prípade zmeny územného plánu ohľadom týchto parciel, na funkciu verejnej a urbanistickej zelene, by tieto parcely boli z trhového hľadiska bezcenné“.
Domnievajú sa, že v takom prípade by sa mesto malo stať ich výlučným vlastníkom.
V septembrovej „žiadosti o predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci“ sa odvolávajú na zmeny a doplnky územného plánu z tohto roku, pri ktorých bol „ako neopodstatnený vyhodnotený podnet Ing. Turčanovej a spol. na zmenu územného plánu“.
Na poslancov, ktorí žiadali zmenu funkčného využitia pozemkov (zeleň namiesto výstavby) podali podnet na Národnú protizločineckú jednotku Prezídia Policajného zboru.
Poslanci tvrdia, že sa zastrašiť nedajú a zmenu územného plánu schválili. Na ich strane je aj zhruba 1 500 signatárov petície za zachovanie zelene v Kolmanovej záhrade a na priľahlých pozemkoch.
frk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári