Talentovanú umelkyňu si všimli aj v zahraničí

Mladá umelkyňa Monika Kušnírová, rodená Schoblová, momentálne vystavuje v Krajskom múzeu v Prešove svoje diela pod pútavým názvom „Mojimi očami“.

Na jej osobu i tvorbu sme sa teda pozreli „jej očami“ spolu.

PREŠOV. Ako hovorí táto šikovná mladá žena, k umeniu mala blízko už odmala, keď bol problém dostať ju ako päťročnú zo škôlky, lebo stále chcela kresliť.

Jej šikovnosť a talent nie sú náhoda, má to v génoch. Jej rodičia veľmi pekne maľujú, tvorivá duša je vraj po otcovi aj po mame, ktorá sa ako stolárka venovala i drevorezbe a farbeniu dreva.

Experimenty a olejky

Mladá umelkyňa sa netají ani svojou odvahou experimentovať. Príkladom je jej obraz dedinky Bajerovce (okr. Sabinov), ktorý poňala v štýle kubizmu.

Najradšej maľuje „olejkami“, aj keď, ako vraví, schnú niekedy veľmi dlho.

Inšpiráciou je pre ňu často okolie, priatelia, blízki. Svoje námety však veľmi rada hľadá v prírode, keďže jej

záľubou je turistika a nadchýňa ju príroda a mnohé z nej by chcela ešte v budúcnosti zachytiť.
Motivuje ju aj jej súčasné bydlisko, lebo hoci Moniku štúdiá zaviali do Prešova, láska až do Krásnej Lúky, hoci je rodená Sninčanka. Jej krásy zobrazila aj na jednom zo svojich obrazov.

„Je to Súčasné poňatie Krásnej Lúky a ten obraz je z balkóna, keď vyjdem z domu. Kedysi tam boli tri smreky, jeden zhoretý. Svokor sa smial, že ten obraz je pamätný, lebo ten smrek zrezal po roku. Ale na obraze je zachytený. Niekedy je to pekné, človek si pozrie, ako to vyzeralo kedysi.“

Vlastnoručné svadobné poháre

Počas svojej tvorby už Monika „pričuchla“ aj k ilustrovaniu kníh. „Boli to také rekonštrukcie starých drevených kostolíkov, domčekov, autor ma oslovil – ako to mohlo vyzerať, aké boli okienka, či mali vežičku a podľa inštrukcií som maľovala rekonštrukcie, robila som to ceruzkou,“ opisuje ďalšiu skúsenosť.

Umelkyňa okrem rôznych výtvarných techník skúšala už aj maľbu na sklo či kameň. Dokonca si sama aj vymaľovala svadobné poháre.

Záujem o talent aj v zahraničí

Monikina tvorba si už našla svojich priaznivcov, o čom svedčí fakt, že väčšinuz jej obrazov, ktoré momentálne vystavuje, už musela zháňať u ich súčasných majiteľov. A že je talent, to si všimli dokonca už aj v zahraničí.

„Na podnet dirigentky som namaľovala logo zboru Nostro Canto. Vznikol viac-menej pod mojimi rukami, bol prezentovaný aj počas koncertu spojeného s výročím zboru. A potom som dostala zaujímavú ponuku. Jedna prešovská dirigentka, ktorá pôsobí v Španielsku, ma oslovila, či by som nevymyslela logo pre zbor v Barcelone. Veľmi ma to potešilo,“ netají svoju radosť, keďže, ako sama vraví, nie je vyštudovaná maliarka.

Všestranný talent

Momentálne pracuje ako učiteľka biológie na strednej pedagogickej škole, kde kedysi študovala, čo pokladá za výhodu, keďže prostredie už pozná.

No múzy ju už zaviali aj do literárnej tvorby. Vedie aj divadelný krúžok v združení Barlička.

„Rada robím viac vecí, mňa by asi nebavilo len vkuse učiť, to by bolo monotónne, som tvorivá duša.“ A ako s úsmevom vraví, manžel sa len čuduje, či to všetko postíha, ale vždy je pre ňu veľkou oporou.

Súčasné poňatie zimnej scenérie Krásnej Lúky (2012). Obraz je „pamätný“, dnes už smrek chýba.