Chorobnosť v týchto dňoch narastá a ambulancie lekárov častejšie vyhľadávajú pacienti s nádchou, kašľom, bolesťami hrdla či priedušiek. Viacerí, ktorí už majú prvé akútne respiračné ochorenia za sebou tvrdia, že im antibiotiká nezabrali, prípadne museli užívať opakovanú dávku, aby sa preliečili.
PREŠOV. Iní ľudia zase špekulujú o tom, že pri súčasnom množstve nových liekov nie je isté, či v tých, ktoré nám lekári predpisujú, je dostatok účinnej látky.
Kým v minulosti si to mnohí ľudia nasmerovali do lekárne a kúpili si zaručene overené „protichrípkové“ náhrady, v poslednom čase si to radšej nasmerujú na pohotovosť a vyslovene od lekárov žiadajú antibiotiká.
Myslia si, že sa tak rýchlo a zázračne vyliečia a ešte aj budú chodiť do práce. Ak to nevyjde a oni sa cítia zle, na vine je lekár a farmaceutické firmy, lebo lieky nezabrali.
„Je pravda, že rezistencia voči antibiotikám stúpa, ale môžeme si za to trochu aj sami. Antibiotiká nie sú často potrebné. Pri bakteriálnom zápale pacient len potrebuje pokoj na lôžku a zbaví sa bacilov prirodzenou cestou. To, čoho sa musíme naozaj báť, sú vírusové infekcie,“ zhodnotila súčasnú situáciu praktiká lekárka Iveta Harvišová.
Z vlastných skúseností vie, že pacienti často naliehajú a doslova si pýtajú antibiotiká. Keď ich nedostanú, odchádzajú z ambulancie urazení a skúšajú ich vydrankať na pohotovosti.
„Priznám sa, že aj ja to často robím. Pri mojom nízkom plate je maródka finančný problém, tak sa to snažím obísť a spolieham sa na lieky, ktoré mi tam predpíšu, hoci často vôbec nepomôžu,“ podelila sa o svoju skúsenosť Marcela Grajciarová.
Nie je to o liekoch, ale o diagnostike
Pediatrička Daniela Mrouahová potvrdila, že sa množia prípady rezistencie na lieky aj medzi malými pacientmi. Najmä voči širokospektrálnemu antibiotiku, akým je amoxicilín.
„Možno by bolo vhodné, keby na trh prišli aj nové, účinnejšie antibiotiká. To, že lieky nezaberajú, nie je nič nové. Pozorujeme to už roky a stále vznikajú nové, atypické patogény. Reakcie pacientov sú individuálne. Ak niekto užíva antibiotiká raz za rok, určite zaberú lepšie, ale pri častejšom užívaní zabrať nemusia. Nie je to len o liekoch, ale aj o dobrej diagnostike,“ vysvetlila nám skúsená detská lekárka Mrouahová.
Dodala, že liečbu zápalových ochorení v súčasnosti ovplyvňuje veľa faktorov. Ak je lekár dôsledný a v prípade potreby si pomôže výtermi z dutín a hrdla, vie predpísať účinné liečivo.
„Môj syn chodí do škôlky a tam asi nie je možné zabrániť tomu, aby sa deti od seba navzájom nenakazili. Vždy dám na radu lekára, ale niekedy stačí vziať ho z kolektívu a nádcha aj kašeľ prejde aj bez antibiotík,“ myslí si Jana Jackaninová.
Môže za to aj kuracie mäso?
Že za to môže kuracie mäso, naznačuje štúdia istej súkromnej zdravotníckej vysokej školy. Vyplýva z nej, že za posledných 5 rokov sa rezistencia voči antibiotikám zdvojnásobila
Alarmujúci je najmä fakt, že baktérie v telách pacientov sú odolné nielen voči jednému, ale voči viacerým druhom antibiotík.
Potvrdil to aj predseda pracovnej skupiny pre antibiotiká pri ministerstve zdravotníctva prof. Vladimír Krčméry.
Za strácaním účinnosti liekov je nielen ich nadužívanie, ale aj konzumácia potravín so stopovým obsahom antibiotík.
Hydinári často upozorňujú na fakt, že z Brazílie aj Poľska k nám dovážajú kuracie mäso doslova nadopované antibiotikami.
Naposledy sa taká správa objavila len minulý týždeň, pričom Štátna veterinárna a potravinová správa SR zachytila vzorky len z časti tejto zásielky.
V ktorých jedálňach či školách mäso skončilo, zatiaľ nikto nevie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
