SEDLICE. Od čias, keď sa v sedle na južných svahoch Šarišskej vrchoviny usadili prví ľudia, živili sa predovšetkým prácou na poli a v lese. Túto skutočnosť dokumentuje aj erb obce Sedlice (okres Prešov), zobrazujúci postavu muža v modrom poli, ktorý drží v rukách sekeru a drevorubačskú pílu.
Podľa historických záznamov prvá písomná zmienka o tejto obci, vzdialenej 25 kilometrov od Prešova, pochádza z roku 1329, ale slovanské usadlosti v uvedenej lokalite existovali vraj už pred 11. storočím.
Niektoré pramene informujú, že názov obce mohol pravdepodobne vzniknúť od slova sedlo, v ktorom dedina ležala, alebo od slova sídlo.
Starosta obce Imrich Krajňák uviedol, že ich dedina bola zrejme najstaršou v povodí potoka Sopotnica.
Sedličania boli oddávna známi kolári, stolári, drevorubači a roľníci. V roku 1787 tam stálo 81 domov a v nich žilo 617 obyvateľov. O 40 rokov neskôr sa počet domov zvýšil na 101 a žilo v nich 759 ľudí.
V strede dediny otvorili kúpalisko
"Za jeden z významných medzníkov považujeme aj založenie Hasičskej jednoty v roku 1924, ktorej tradície sa nám darí dosiaľ udržiavať prostredníctvom dobrovoľného hasičského zboru. V roku 1947 sme tu mali obecný rozhlas a dedinské kino. Zvláštnosťou bolo aj otvorenie dedinského kúpaliska v strede obce," vysvetlil starosta.
Dnes majú Sedlice 1018 obyvateľov a v obci je plne vybavená infraštruktúra. Základnú školu navštevuje vyše 160 žiakov, je tam materská škola, kinosála s javiskom, hasičská stanica, zdravotné stredisko, obchody, služby a pošta.
Kostol obnovili
Čo sa týka cirkevného života, väčšina obyvateľstva sú rímskokatolíci, ktorí sa stretávajú na bohoslužbách v Kostole Premenenia Pána. Ten bol zrekonštruovaný v roku 2001 a dominuje pekne upravenému areálu. V ňom sa nachádzajú na kameni umiestnené dosky s Desatoro božími prikázaniami.
Kultúrne tradície udržiava predovšetkým FS Sedličan a jeho mládežnícka základňa.
Obec myslí aj na rekreačné vyžitie. Okrem športovísk postavili aj tri detské ihriská s vkusnými drevenými prvkami.
Sedlice nadviazali partnerské vzťahy s rovnomennou českou dedinou Sedlice, v Srbsku je ich partnerskou obcou Ďurdjov s asi 5000 obyvateľmi, kde žije značná slovenská menšina.
Ľudia zo Sedlíc pracujú v neďalekom Prešove, ale aj v drevárskej firme, poľnohospodárskom družstve či dvoch kameňolomoch. Tie vraj dodávajú kameň na výstavbu slovenských ciest, ale vozí sa aj do Poľska.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári