SEDLICE. Miestne tradície, ktoré sa oddávna spájajú so životom obce Sedlice, ale aj celým okolitým krajom, sa darí udržiavať prostredníctvom Folklórneho súboru Sedličan.
Súbor je organizovaný po hlavičkou Matice Slovenskej. Jeho základy v roku 1983 položil významný rodák z tejto obce, zanietený zberateľ ľudových tradícií, propagátor slovenského folklóru Metod Kaľavský.
Vo svojich spomienkach uvádza, že keď prichádzal do svojej rodnej dediny z Košíc, často stretal unudených mládencov.
To ho inšpirovalo, aby pre mladých vytvoril niečo, čo by udržalo tradície a umožnilo zmysluplne mládeži tráviť voľný čas. Tak vznikol prvý súbor Sedličan, ktorý sa tešil veľkej obľube.
Neskôr sa súbor na niekoľko rokov odmlčal, napriek tomu, že v Sedliciach bola veľmi silná základňa a bolo zozbierané množstvo hudobného a tanečného materiálu z tohto regiónu.
Súbor obnovili v roku 2003
Činnosť FS Sedličan sa obnovila v roku 2003 a jeho vedúcim je dnes František Joščák, ktorý v ňom aj kedysi účinkoval.
Súbor má momentálne 25 členov, z toho sú väčšinou mladí. V jeho repertoári sú spevy, tance, párové tance a samozrejme ľudové folkloristické pásma, hudobný sprievod tvoria dve heligónky.
Dôležité však je, že má aj mládežnícku základňu v podobe detského folklórneho súboru, ktorý pracuje pri tamojšom centre voľného času.
"Snažíme sa dávať do popredia spevy a tance, ktoré boli v Sedliciach. Trošku sme odbočili aj k tomu Šarišu, lebo u nás sa niekedy spievalo smutne, to bolo asi tým, že tu bola ťažká robota, ľudia pracovali v lesoch, na poliach," vysvetľuje vedúci FS.
Súbor od svojho vzniku absolvoval desiatky vystúpení doma, ale i v Čechách, Poľsku, Srbsku a Maďarsku.
Majú aj nahratý album
Niekoľkokrát sa úspešne prezentoval na televíznej obrazovke i rozhlasovom éteri, pred dvomi rokmi vyšiel CD nosič.
"Dobrou tradíciou je stavanie mája, zobrali si to na starosť chlapci, spoločne ideme s harmonikou do stredu obce, kde sa ten máj postaví, zatancuje a zaspieva sa. Pravdaže, máje sa stavajú aj pred domy, kde majú dievku," doplnil Joščák.
Tradície sa zachovali ešte aj na svadbách, kde býva zvykom takzvané "čepčenie" a mládenecká rozlúčka so slobodou "parobkový tanec". Už desať rokov sa chodí s muzikou a v krojoch v Sedliciach oblievať.
Folkloristka Irena Veverková konštatovala, že najtypickejšími pre Sedlice sú chorovodové jarné hry a tance, ale aj rozlúčka so zimnou, takzvané "pálenie šmertky".
Tradičná je aj Betlehemská hra alebo oznamovanie dobrej noviny počas Vianoc. Významnou zberateľkou ľudových tradícií a piesní z okolia Sedlíc bola rodáčka z tejto dediny Mária Makarová.
Kto bol Metod Kaľavský
Ak sa v obci Sedlice spomenie kultúra, história, vzdelanie či ľudové tradície, neodmysliteľne si ich ľudia spájajú s svojím rodákom Metodom Kaľavským.
Vo svojich spomienkach píše, ako sa Sedlice rozvíjali, ako vznikal folklórny súbor, škola, obecné kúpalisko, ale i to, ako ľudia reagovali na vysielanie obecného rozhlasu či premietanie v kine.
Zbieral príhody z rozprávaní starých Sedličanov, takže aj dnes vieme, prečo sa v dedine mládenci bili a kde chodievali strašidlá.
Životným cieľom tohto etnografa, folkloristu, učiteľa a zanieteného matičiara, ktorý sa tu narodil v roku 1924, sa stalo kultúrne pozdvihnutie rodnej obce.
Niekoľko rokov pôsobil v tamojšej škole ako učiteľ a riaditeľ, pracoval v Združení katolíckej mládeže a Ochotníckom divadelnom krúžku Poľana. Nakoniec musel okres opustiť, pretože nechcel zakladať roľnícke družstvo.
Problém po roku 1968
Vzhľadom na to, že Kaľavský verejne odsúdil vpád sovietskych vojsk v roku 1968, totalitná garnitúra mu neumožnila učiť a pracoval ako robotník vo Východoslovenských železiarňach.
Napriek tomu sa stále vracal do rodných Sedlíc a snažil sa zachytiť múdrosti starých a mladých viedol k udržiavaniu tradícií.
Kaľavský je autorom scenára filmu o šarišských Vianociach, ktorý vyrobila a vysielala Československá televízia pod názvom Slamená krása. Život v rodnom kraji zachytáva jeho kniha Kamenistá cesta.
"Vo svojej knihe napríklad píše, ako sa kedysi pred sto rokmi ľudia u nás zabávali i pobili. Spomína tanec, takzvanú prebačenu, ktorú dal zahrať na zábave mládenec z inej dediny, keď tancoval s dievčaťom nášho mládenca. Vtedy mohol očakávať, že sa strhne riadna bitka," vysvetlil starosta obce Imrich Krajňák.
Dodal, že o bitkároch hovorí aj stará chválenkárska pesnička. Spieval si ju bitkár Mišo zo Sedlíc, ktorý vraj zhodil z mosta do vody dvoch maďarských žandárov.
Zbieral aj rôzne príbehy
Kaľavský zozbieral od starých ľudí zaujímavé príbehy a aj tie našli miesto v jeho knihe. Píše sa v nich o strašidlách.
Folkloristka Irena Veverková vysvetľuje, že ľudia si rozprávali o veľkom psovi, ktorý strašil za dedinou.
Spomínali ženu zahalenú v bielom, ktorá sa vznášala nad zemou a kde zastala, tak v tom dome sa stalo nešťastie.
"Napríklad, ako je ľubovecký háj, tam vraj boli nejaké svetielka, ktoré boli akoby bludičky. Hovorilo sa, že vábia ľudí. Nakoniec sa zistilo, že tam bol únik nejakého plynu," doplnila folkloristka.
Podobný nevysvetliteľný jav vraj zažili v roku 1949. Kaľavský, vtedajší riaditeľ školy, vo svojej knihe píše, že vtedy v noci sprevádzkovali obecný rozhlas a ráno ho odskúšali.
Chlapi zo susedných Kvačian večer v krčme rozprávali, že keď ráno kosili lúku počuli z neba spev archanjelov a cherubínov.
Riaditeľovi školy neverili, že ide o nový rozhlas. Pochopili až vtedy, keď ich postavil na križovatku a pustil im tú istú pesničku z ampliónu.
Kaľavský spomína vo svojej knihe veľa veselých i smutných príbehov.
"Tento náš významný rodák zomrel v roku 2011 v Bardejove. Výraznou mierou prispel k rozvoju našej obce a myslím, že sa nezmazateľne zapísal do jej histórie. V najbližšom čase má vyjsť takmer 300-stranová publikácia o Sedliciach a jedna kapitola bude venovaná jeho dielu," konštatoval starosta.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
