Mikuláša z Bardejova hostil ruský Dedo Mráz

Viac ako dvetisíc kilometrov cestovala delegácia sv. Mikuláša z Bardejova, aby sa zúčastnila narodeninovej oslavy v ruskom rodisku Deda Mráza, mestečku Velikij Usťjug.

BARDEJOV/VELIKIJ USŤJUG. Začiatkom 90. rokov sa zdalo, že východní Dedovia Mrázovia vyhynú pod náporom západných Santa Clausov.

V Rusku ale Dedo Mráz momentálne zažíva veľký boom. Okolo neho a ďalších ruských rozprávkových bytostí sa točí veľký zábavný priemysel.

Potvrdil nám to aj riaditeľ bardejovskej televízie Štefan Hij, ktorý, spolu s vedúcim oddelenia ekonomiky Milošom Mikulom, rodisko ruského Deda Mráza navštívili.

Sv. Mikuláš vs. Ded Moroz

Existuje niekoľko verzií vysvetľujúcich pôvod ruského „Deda Moroza“.

Podľa jednej bol jeho predobrazom arcibiskup Mikuláš, z ktorého neskôr vznikol aj náš svätý Mikuláš.

Iná tvrdí, že „Ded Moroz“ pochádza zo staroslovanského boha zimy, ktorý bol najprv zlý a až začiatkom 19. storočia sa „polepšil“ na dôstojného starca s hustými bielymi vlasmi a bradou, ktorý má symbolizovať šťastie, moc a bohatstvo.

Z mesta Vologda, vyše tisíc kilometrov na severovýchod od Moskvy, prišlo totiž pred časom Prešovskému samosprávnemu kraju (PSK) pre slovenského Mikuláša pozvanie na narodeninovú oslavu ruského Deda Mráza.

Jeho rodisko leží v rozprávkovom mestečku pri meste Velikij Usťjug práve vo Vologodskej oblasti, s ktorou má PSK podpísanú dohodu o spolupráci a družobných vzťahoch.

Keďže ruský Dedo Mráz sa pred troma aj pred dvoma rokmi osobne zúčastnil mikulášskych osláv v Bardejove, delegovala prešovská župa toto pozvanie na Mesto Bardejov.

Rozprávkové narodeniny

„Následne padlo rozhodnutie tam vycestovať a myslím, že to bolo rozhodnutie správne. Väčšiu prezentáciu Bardejova v Rusku si v princípe ani neviem predstaviť. Pozdrav od Slovákov aj Bardejovčanov zaznel aj na javisku v meste Velikij Usťjug. Keďže sme boli jediní hostia zo zahraničia, ako predstavitelia slovenského sv. Mikuláša boli sme pre Rusov veľmi zaujímaví,“ priblížil cestu do Ruska Štefan Hij, ktorý slovenského sv. Mikuláša na slávnosti aj zahral.

18. november sa všeobecne traduje ako deň narodenia Deda Mráza. V tento deň si ruský Dedo Mráz okrem detí a ich rodičov pozýva na svoje oslavy aj kúzelné a čarodejné postavičky z rôznych ruských rozprávok a oblastí. Tento rok sa ich tam zišlo vyše dvadsať.

V spoločnosti kozáckeho alebo kareľského Deda Mráza sa predstavil aj náš slovenský resp. „bardejovský“ sv. Mikuláš.

Všetko pre deti a turistov

„Najzaujímavejšie na tom všetkom bolo to, ako je tento zábavný park, rodisko Deda Mráza, urobený. Naozaj všetko je v ňom sústredené na rozprávkovosť a mýtickosť a hlavne pre deti. Uprostred parku má Dedo Mráz obrovský zrub, ktorý slúži aj ako múzeum. Tam napríklad Dedo Mráz oddychuje, pozerá na hviezdy, má tam svoju spálňu so siedmimi poduškami na každý deň, ale aj svoj šatník s rozprávkovými kostýmami,“ opísal atmosféru rozprávkového mestečka Hij.

Tento zábavný park sa rozprestiera na niekoľkých desiatkach hektárov v borovicovom lese pri mestečku Velikij Usťjug. Funguje celoročne a zamestnáva vyše dve tisícky ľudí.

Je to atrakcia, kde nájdete naozaj všetko pre deti a turistov. Okrem sobieho záprahu nájdete v rodisku Deda Mráza aj hotel s 48 lôžkami, kaviareň so 150 miestami na sedenie, chaty, saunu, bazén, ihrisko a klzisko.

Funguje tu aj „Pošta Deda Mráza“, ktorá každý rok prijme 100-tisíc listov so žiadosťami o darčeky.

Ako maskot v Soči

„Navyše je ruský Dedo Mráz oficiálnym maskotom zimných olympijských hier 2014, ktoré budú čoskoro v Soči, takže celá udalosť sa niesla v športovom duchu. Vyvrcholila slávnostným zapálením vianočného stromčeka a sprievodom rozprávkových bytostí vo Velikom Usťjugu,“ vysvetlil Štefan Hij.

Bardejovský Mikuláš sa zúčastnil aj na tlačovej besede rozprávkových bytostí, na ktorej sa ruské deti chceli dozvedieť, či je náš Mikuláš starší alebo mladší ako Dedo Mráz.

V ruskom rodisku Deda Mráza. „Bardejovský“ Mikuláš (vľavo) s ruskými rozprávkovými bytosťami.

Zrub Deda Mráza. Slúži ako jeho bydlisko aj múzeum.
Foto: Štefan Hij