Majster ľudovej umeleckej tvorby a etnograf Martin Mešša (1949) sa venuje hlavne výrobe figurálne zdobených pracích a mangľovacích piestov, ale aj sošiek so sakrálnou tematikou. Štyri jeho veľké sochy zdobia aj Východnú.

BARDEJOV/KOMAROV. Sochársky výtvarný prejav Martina Meššu sa začal rozvíjať pred tridsiatimi troma rokmi.

Jeho diela zaujmú bohatou imagináciou, silnou expresivitou a poéziou. Sú výtvarne slobodné bez profesionálneho školenia.

Jeho práce sú akýmsi prelomom v dodnes pretrvávajúcom názore na insitné umenie, ktorý si už nevystačí iba s predstavou naivnosti.

Vyrezávať začal v roku 1980. „Začalo to tak, že ma časopis Život požiadal, aby som napísal text o rezbárovi Paľovi Šarišskom z Janova pri Prešove. Keď som k nemu prišiel, povedal mi: Zober si nôž a skús niečo vyrezať. A tak som začal,“ približuje nám svoje začiatky Martin Mešša.

Odvtedy vyrezával takmer každý deň. Remeslu sa nikde neučil, chytilo ho to ako spôsob sebarealizácie.

„Vyrezával som popri zamestnaní, pracoval som vtedy ako etnograf v Šarišskom múzeu. Rezal som doma v obývačke, väčšinou tlakom. Z jednoduchého pokusu sa pre mňa stala vášeň až výzva,“ dodáva majster.

Spolupráca s ÚĽUV-om

Vyrezáva hlavne pracie a mangľovacie piesty, ktoré patrili medzi ľudové dary lásky a tradične niesli vyrezávané ozdobné reliéfy.

Používali sa pri praní a mangľovaní, a keď „odpočívali“, boli prirodzenou výzdobou domu. Venuje sa ale aj menším postavičkám alebo väčším tzv. klátikovým sochám.

„V roku 1988 za mnou prišli kolegyne z Ústredného zväzu ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) a navrhli mi, aby som vyrezával aj pre nich. Dal som im na skúšku nejaké výrobky. Cez komisiu síce neprešli, ale do mesiaca sa všetky vypredali. Odvtedy robím aj pre nich,“ spomína Mešša.

Pre ÚĽUV roky pracoval aj ako interný zamestnanec, etnograf. Bol vedúcim oddelenia výskumu a dokumentácie a potom aj riaditeľom ich múzea.

Vypracoval pre nich aj projekt virtuálnej počítačovej galérie a viedol niekoľko rezbárskych kurzov. Tento rok mu udelili oficiálny titul „Majster ľudovej umeleckej výroby“, ktorý je druhým v blízkom okolí po hrnčiarskom majstrovi Jánovi Frankovičovi.

Ako špión vo Švédsku

„Tradične som priateľom a rodine vyrezával dary na narodeniny a jubileá, napr. na päťdesiatky som im vyrezával Pánov Bohov. Zúčastnil som sa aj niekoľkých súťaží a výstav. Rezbárstvo je z ľudových výrob najrozšírenejšie, neverili by ste, koľko ľudí je šikovných a vyrezáva. Často o nich nevedia ani ich vlastní susedia,“ vysvetľuje Martin Mešša.

Tvrdí, že na začiatku rezal naozaj vášnivo a takmer ani nespal. Monumentálnu hlavu, ktorá teraz zdobí interiér jeho domu v Komarove pri Bardejove, vyrezal za dva dni. Ako dar otcovi na šesťdesiatku.

„V osemdesiatych rokoch, ešte keď som nebol zamestnancom ÚĽUV-u, ma poslali do Švédska, aby som tam urobil  'špionáž'. Ako žiak na rezbárskom kurze som mal zistiť, ako sa vedú a robia takéto kurzy. Vypracoval som potom aj metodiku, ako sa majú kurzy viesť, aké má byť zariadenie dielne, atď.,“ spomína majster Mešša.

V súčasnosti sa venuje ľudovej, ale aj sakrálnej tematike, vyrezáva napr. Madonky alebo reliéfy Krista.

Podľa neho nie je dobré, ak sa rezbári, ktorí začnú, hneď chcú niekomu prispôsobovať a robiť ako niekto iný.

Insitní, ľudoví rezbári naopak často pracujú akosi podvedome, vkladajú tam niečo zo seba. A ako taký reliéf alebo socha vzniká?

Opakovaním k dokonalosti

Podľa majstra je to pri rezaní hlavne o skúsenosti a praxi. Samozrejme, je potrebné mať aj dobré nástroje.

„Keď som začínal, raz mi jeden starý rezbár povedal, že mám zlaté ruky, pretože je ťažké vyrezávať s takými tupými a zlými nástrojmi, aké som vtedy mal. Dnes sú však dostupné nože a dláta naozaj výbornej kvality a pritom cenovo prijateľné. Každému hovorím, treba to vyskúšať,“ dodáva majster.

Podľa Meššu bola pôvodná ľudová rezba, či už roľnícka alebo sakrálna, vždy krásne zdobená.

„Napríklad tu na Šariši boli krásne vyrezávané jarmá, vruborezom zdobené truhlice alebo skrine, lyžičníky, britevníky atď. Majstri rezbári alebo stolári nemali radi prázdny priestor,“ vysvetľuje.

Používa lipové drevo, pretože lipa je mäkká, hustá a veľmi dobre sa vyrezáva. Pri rezaní je potrebné poznať štruktúru dreva, vedieť, ako rastie.

„Pri ľudovom remesle je veľmi dôležitá opakovateľnosť. To znamená, že sa k jednotlivým motívom stále vraciam, vyrezávam ich znova a znova a tým sa zdokonaľujem. Každý výrobok je zároveň aj originál. Reliéfy a sochy z lipového dreva často patinujem roztokom z orechových škrupiniek a nakoniec povrchovo upravím včelím voskom a vyleštím,“ opisuje technológiu rezby Martin Mešša.

Vyrezávaná hlava. Ako dar na otcovu 60-ku ju vyrezal za dva dni.


Patinované lipové reliéfy. Zdobia interiér obývačky rezbárskeho majstra.
Foto: mh

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári