V Solivare začnú zabezpečovať problémové vrty so soľankou

O vyše sto vrtov sa už tri roky nikto nestará, soľanka vyteká na povrch. Ľudia sa boja prepadov pôdy.

PREŠOV. V mestskej časti Solivar je na banskom poli 157 vrtov so soľankou, o ktoré sa od roku 2010 nikto nestará. Keďže ventily vandali rozkradli a časť zariadení zničili, vyteká na povrch.

Solivarčania sa však obávajú aj prepadov pôdy a toho, že môžu ohroziť ich domy.

Hlavný banský úrad v Banskej Štiavnici aj Obvodný banský úrad v Košiciach začali problém riešiť a našli východisko.

Predchádzali tomu podnety od obyvateľov Solivaru, ktorí tvrdili, že majú obavy z vytekajúcej soľanky aj možnosti, že sa dobývací priestor prepadne a ohrozí ich domy.

Pole oplotia

Možné riziká popísala a doručila ako správu aj návrh riešenia sanovania vrtov trojica domácich odborníkov, ktorí banské polia a ich špecifiká dôverne poznali.

Adresovali ich obom banským úradom a naliehali dovtedy, kým sa ľady nepohli. Išlo o bývalú vedúcu ťažby v Solivaroch Vieru Ježíkovú, geológa Petra Verdona a hlavného banského merača Imricha Leščinského.

„Cítili sme zodpovednosť za to, čo sa tu deje. Keď dobývací priestor nebude sanovaný, môže sa stať to isté, čo na podobnom ložisku v Poľsku, kde sa prepadol terén na veľkej ploche a vrty museli likvidovať z povrchu aj podzemia,“ povedala nám Ježíková.

V stredu spolu s primátorom Pavlom Hagyarim (nez.) a zástupcami mesta monitorovali aktuálnu situáciu na banskom poli.

„Potvrdilo sa nám, že vrty sú v zlom stave a je potrebné revitalizovať celé územie. Na rokovaniach s riaditeľmi štátnych banských úradov sme sa dohodli, že pripravia návrh rozpočtu na sanáciu územia. V utorok nám doručili prvý finančný návrh. Ide o 120-tisíc eur na začiatok prác. Pôjde o oplotenie banského poľa a ochranu zdravia aj majetku občanov. Odhad rozpočtu pre ďalšie etapy je asi 8 miliónov eur,“ uviedol primátor.

Vrty sú atypické

Dobývací priestor v Solivare bol jediný na Slovensku a podľa odborníčky Viery Ježíkovej sú vrty atypické.

Na vydobytie soli sa používala voda ako médium, ktoré ju rozpúšťalo a vháňala sa do vrtov. V podzemí rozpustila soľ a vznikla soľanka, ktorá v medzikruží vrtu vychádzala na povrch. Spracovávala sa tak, že voda sa odparila a soľ vykryštalizovala.

Pri sanácii bude nutné prihliadať na tieto špecifiká, preto nás zaujímalo, čo budú musieť urobiť.

V ložisku je totiž obsah soli 42 percent, zvyšok sú íly a ílovce, ktoré bobtnajú. Problém ložiska je v tom, že soľ bola ťažená mokrým spôsobom. Je rozbité tektonickými poruchami a v nadloží sú bobtnajúce íly. Pri sanácii pôjde o to, aby sa kaverny, ktoré v podzemí vznikli, zabezpečili pevným materiálom.

„Kaverny sú naplnené asi na 90 percent ílom a 10 percent tvorí soľanka. Treba ich zaplniť pevným materiálom a soľanku vyťažiť,“ vysvetlila Ježíková.

Čo so soľankou?

Vyťažená soľanka sa môže používať ako cestárska soľ alebo ako kúpeľná. Ak by bola kvalitná technológia, môže sa vyrábať aj jedlá soľ.

Podľa Ježíkovej sa musí spracovať. Nie je vhodné vypúšťať ju do tokov či do kanalizácie, ani ju prevážať. Najlepšie by bolo, keby sa v Solivare zabezpečila technológia na jej spracovanie.

„Budeme sa snažiť získať zdroje z Európskej únie na spolufinancovanie fabriky, ktorá by soľanku spracovala na priemyselné účely. Našou úlohou bude lobovať, aby Rudné bane, š.p. na to od štátu dostali peniaze,“ poznamenal primátor Hagyari.

Zasadala špeciálna komisia

O situáciu v Solivare sa už zaujímajú nielen banské úrady, ale aj štátny tajomník ministerstva hospodárstva. Bol v Prešove a o problém sa osobne zaujímal.

Na MsZ bolo prijaté uznesenie o tom, že bude zriadená špeciálna komisia na monitorovanie stavu v chránenom ložiskovom území Prešov- Solivar. Jedno zasadnutie mala koncom novembra.

„Pripravili sme návrh listu pre primátora, ktorý by mal doručiť ministrovi hospodárstva Tomášovi Malatinskému. Požiadame ho o pridelenie prostriedkov na celkovú sanáciu územia. Mesto aj komisia v tomto prípade vystupuje ako akýsi mediátor. Nemáme žiadne právomoci, ani vlastnícke práva, ale našou povinnosťou je zaznačiť do máp územného plánu presnú lokalizáciu vrtov, aby bolo v prípade stavebných aktivít jasné, kde sú ložiská a ohrozené časti. Ja osobne vidím riziko aj v záhradkárskej oblasti, ktorá je v tesnej blízkosti banského poľa,“ povedal o výstupoch z komisie poslanec Peter Krajňák (Most-Híd).

Požiadali tiež úrad, aby im na ďalšie zasadnutie pripravil presný zoznam vlastníkov pôdy v dolovacom území. Časť totiž vlastní aj cirkev a desiatky súkromných vlastníkov, ktorí za zabratie pôdy v minulosti dostávali peniaze. Svoju situáciu chcú riešiť a zatiaľ nevedia s kým.