BARDEJOV. Ružena Baňasová pochádza z Kežmarku, ale už viac ako štyridsať rokov žije v Bardejove. Takmer dvanásť rokov sa venuje remeslu šikovných rúk.
Drôtovaniu vajíčok, kraslíc, zvončekov, figúrok a výrobe predmetov zo šúpolia.
Ružena Baňasová začala po dvadsiatich rokoch práce v školstve po roku 1989 premýšľať o ďalšom zamestnaní. Rozmýšľala ktorým smerom sa ďalej uberať.
Aj preto sa začala sa venovať drôtovaniu a výrobe zo šúpolia. Ako sa blížil dôchodkový vek, povedala si, že by to mohlo byť vhodné doplnenie jej aktivít.
„Moja mama bola dosť zručná, takže ručné práce učila aj mňa. Ovládala som ich už od šiestich rokov. Ešte keď som pracovala v špeciálnej škole v Raslaviciach s rómskymi žiakmi, venovali sme sa ručným prácam. Tak som vlastne s týmito prácami začínala. Skúšala som to aj doma a postupne som sa zamerala na drôtik a drôtikovanie vajíčok a kraslíc,“ vysvetľuje pani Ružena.
Drotárska technika
Pracuje doma. Dielničku má v detskej izbe svojho bytu, kde žije so svojím manželom. Keď sa začala venovať drôtikovaniu, začala spolupracovať aj s občianskym združením Tvorivosť pri Hornošarišskom osvetovom stredisku v Bardejove.
Tam sa niektorí bardejovský remeselníci stretávajú, vymieňajú si skúsenosti a diskutujú.
„Drôtikovanie sa chápe ako spôsob drotárstva a vychádza z histórie drôtovania. Opravovania hrncov a krčahov, ich sťahovania, odrôtovávania. Ja väčšinou používam medený drôt. Na drôtikovanie sa používajú kačacie alebo husacie vyfúknuté vajíčka. Pracujem aj s drevenými formami na zvončeky, alebo s kameňmi,“ dodáva Ružena Baňasová.
Začínala s kobercami
Na jarmoky začala chodiť s kobercami, ktoré sama tkala vo svojej pivnici. Z Javoriny v Spišskej Belej kúpila krosná, nitelnice zohnala z niekdajšieho Tatraľanu a začala tkať.
„Rok na to som začala na jarmokoch ponúkať aj drôtikované veci a výrobky zo šúpolia. Momentálne sa venujem hlavne drôtikovaniu a šúpoliu, koberce robím už len príležitostne,“ upresňuje Baňasová.
Pravidelne navštevuje Remeselné dni v Spišskej Novej Vsi, skanzen a Hradné dni v Starej Ľubovni alebo Karpatské trhy v Levoči.
Príležitostne sa zúčastňuje aj rôznych folklórnych slávností a festivalov. Na Bardejovský jarmok posledné roky so svojimi výrobkami nechodí, vidieť ju možno skôr na Remeselných dňoch v Spišskej Novej Vsi.
Ako šitá čipka
„Boli sme už aj vo Východnej, tam nám skoro stánok aj odfúklo. Viete, musím sledovať aj počasie, výrobky sú ľahké, hlavne šúpolie. Chodievam aj na remeselné akcie a trhy, ale väčšinou už len na tie, ktoré sú pod strechou,“ dodáva.
Vajíčka nakupuje cez internet. Už vyfúknuté. Kvôli hygiene ich musí ešte čistiť a nechať dva týždne poriadne vyschnúť.
„Keď je vajíčko suché a oddýchnuté, nafarbím si ho a technikou škrabania ihlou urobím obrázok. Inšpirujem sa hlavne motívmi drevených kostolíkov, skanzenov, kostolov a zvoníc. Keď dokončím obrázok, začínam drôtikovať,“ vysvetľuje pracovný postup drotárka.
Na vrchu si urobí koliesko a drôtikom vajíčko jednoducho zhora dole v rôznych vzoroch po očkách obšíva. Jej hlavným nástrojom sú ruky, na odstrihovanie drôtu použije maximálne kliešte. Drôtik je mäkký a poddajný, na šitie s ním nepotrebuje ani ihlu.
„Ináč je táto technika blízka šitej čipke. Naučila som to aj svoje vnučky, už keď mali päť rokov. Niekedy do vajíčka potom aj navŕtam dierky, alebo pridám koráliky. Zvončeky mi napríklad napadlo robiť tak, že sa mi nepodarilo vajíčko, ale zostal mi základ. Skúsenosťami prídete na rôzne techniky,“ dodáva pani Ružena.
Teraz kupujú menej
Zo šúpolia robí napríklad betlehemy alebo vianočné venčeky. Ako materiál používa obyčajné kukuričné listy, šúpolie. Výrobky zo šúpolia sa potom ešte musia vysíriť.
„Spolupracujem aj s Ústredím ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV), ale ceny, za ktoré predávali, sa mi zdali dosť vysoké,“ upresňuje.
Z komerčného hľadiska je podľa remeselníčky predaj takýchto výrobkov už tretí rok mŕtvy. „Ekonomickú krízu jednoducho cítiť. Ľudia si dekorácie kupujú oveľa menej. Dnes to môže robiť iba človek, ktorého to baví a nečaká veľké zárobky,“ dodáva Ružena Baňasová.
Foto k článku: Mario Hudák
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
