Zmapoval v nej málo známe zákutia Prešova a okolia.
PREŠOV. Táborisko, Kráľova hora, Hnevlivá dolina, Kúty, Surdok, Išľa, Holá hora, Vilec hôrka, Vydumanec, Soľná Baňa, Polianky, Dúbrava, Bania lúka, Zabíjaná, Borkut, Bikoš, Skalka...
Tieto lokality Prešova majú svoju, často zapeklitú históriu, ktorú zmapoval publicista Štefan Staviarsky.
Niekdajší pedagóg a riaditeľ plemenárskeho podniku sa naplno oddal písaniu po odchode do dôchodku. Do rôznych periodík, vrátane Korzára, napísal vyše tisíc článkov prevažne z histórie Šariša a vydal štyri knihy.
Najnovšia z nich, Prešov v plášti pamäti, vyšla v týchto dňoch. Jej názov zvolil podľa básne Daniely Hivešovej-Šilanovej. Na pôde Knižnice Pavla Országha Hviezdoslava v Prešove knihu do života uviedla Eva Arvayová, vedúca odboru kultúry Úradu Prešovského samosprávneho kraja. Posypala ju soľou z tunajšieho Solivaru, hoci tá sa už v súčasnosti vyrába v Rakúsku a ostala len značka.
Prešiel celý chotár
„Nikto sa tým nezapodieva a chýbajú informácie o týchto častiach,“ vysvetlil autor knihy, prečo si vzal na mušku práve okrajové štvrte šarišskej metropoly.
Ako povedal, okrem pátrania v archívoch a knižniciach bolo pre vznik knihy najpodstatnejšie, že dané miesta poznal osobne. „Celý chotár som prešiel. Poznám tie miesta detailne. Študoval som udalosti, ktoré sa tam odohrávali a súviseli s Prešovom a so Šarišom.“
Ulica plná tajomstiev
Knihu spestrujú aj jeho fotografie, nechýbajú v nej ani historické zábery. Najviac mu dala zabrať Sabinovská ulica, hoci paradoxne, špeciálne o nej už jedna kniha vyšla.
„Je tam ešte strašne veľa tajomstiev, a to na mieste od križovatky po Kotrádovu,“ uviedol Štefan Staviarsky a objasnil, že práve tam sa stretávali konské povozy, stál tam hotel pre koniarov.
„Toto bolo do roku 1870, kedy prišiel prvý vlak z Košíc do Prešova. Potom už tá rýchla konská doprava strácala svoj význam,“ podotkol autor.
„Konský“ hotel sa začiatkom minulého storočia premenil na kasárne, bol tam aj konský trh, kde sa až do druhej svetovej vojny obchodovalo s hospodárskymi zvieratami.
Syn mu fandí
Takýchto príbehov je vo vyše 260-stranovej publikácii mnoho. Snahu Štefana Staviarskeho ocenil aj jeho syn, známy spisovateľ a čerstvý držiteľ ceny Anasoft Litera Víťo Staviarsky.
„Otec sa dosť venuje týmto historickým javom. Páči sa mi jeho húževnatosť. Vie si zhŕňať tie materiály, odkiaľ sa len dá, človek by povedal, že sa ani nedá, no on ich nakoniec nájde. Fandím tomu. Možno sa aj sám na staré kolená vrhnem na niečo také a nechám beletriu tak,“ poznamenal.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
