Trošku sa i zabudlo na to, že v tomto roku uplynuli štyri desaťročia odvtedy, čo futbalisti Tatrana Prešov hrali v Pohári UEFA, kam sa prebojovali na základe skvelého druhého miesta v najvyššej súťaži v ročníku 1972/73. Na európskej scéne v 1. kole vyradili Velež Mostar (doma 4:2, vonku 1:1). V 2. kole bol nad sily Šarišanov nemecký VfB Stuttgart. Na jeho pôde Tatran prehral 1:3, v odvete to ale poriadne zdramatizoval. V riadnom hracom čase sa duel skončil 3:1, preto prišlo na rad predĺženie a napokon vypadnutie z ďalších bojov po porážke 3:5.
PREŠOV. Toto obdobie bolo slávnou kapitolou v histórii najstaršieho slovenského futbalového klubu.
Náčelníkovi museli prisahať
Tréner Milan Moravec sa mohol spoliehať na skvelých hráčov. Boli to: Červeňan, E. Čabala, Mačupa, Peter Molnár, Sopko, Semančík, Škorupa, Igor Novák, Štefan, Turčányi, T. Takács, Onufrák, Pasierb, Bubenko, Štepánek, Komanický, Bartek, L. Vankovič, Fatla. Výročie vzácneho medzníka oživil svojimi spomienkami jeden z vtedajších nadšených fanúšikov - Ladislav Barényi.
Teraz už na futbal nechodí, lebo si nezvykol na to, že to, čo imponovalo voľakedy – keď hráči nechali na ihrisku srdce a tribúny boli natrieskané do posledného miesta – zaniklo. Aj preto radšej spomína.
„Myslím si, že stojí za to oprášiť túto spomienku na výnimočnú partiu,“ ozval sa do redakcie.
Slovo dalo slovo, a tak nám porozprával o svojom nevšednom výlete, ktorý našincovi v prvom momente, keď cestovanie po svete je „malinou“, nepripadá ničím výnimočný.
Lenže vtedy boli iné časy, výjazdy do kapitalistickej cudziny sa diali skôr ojedinele. Predsa sa však našli dvaja fanatici, ktorí si zaumienili, že chcú povzbudiť „svojich chlapcov“ aj v zahraničí.
„Viete, Tatran robil nám všetkým značnú radosť, ale hoci v lige sa mohol spoľahnúť aj vonku na naše hlasivky, predsa len, cestovať do zahraničia bolo priam nemožné. Predsa sme to však skúsili.“
L. Barényimu skrsla v hlave hriešna myšlienka a nedal sa odradiť komplikáciami. Času nebolo veľa, ani nie týždeň pred duelom na Balkáne. Vybaviť bolo treba dve základné veci – devízový prísľub a výjazdovú doložku.
„Keď sme prišli do banky - Imro Kaščák a ja - jej riaditeľ po tom, čo sme mu povedali, že chceme ísť na zápas do Mostaru, nám prisľúbil, že nám to zariadi. Najprv sme museli ale ísť ešte na oddelenie pasov a víz. Aj tam sme náčelníka ohúrili naším zápalom a nenamietal. Len povedal, aby sme prisahali, že sa vrátime naspäť, lebo ho inak vyrazia z roboty,“ usmial sa pri líčení tohto zážitku L. Barényi a hrdo dodal, že čo by inak trvalo najmenej mesiac, oni to stihli za dva dni.
„To preto, že Prešov žil futbalom, aj preto boli na súbojoch mnohotisícové návštevy.“
Horko-ťažko stihli aspoň polčas
Prešovská dvojica sa dostala rýchlikom do Splitu, čo sa neobišlo i „zbrataním“ a spievaním pesničiek so spolucestujúcimi.
Odtiaľ stopovali a zažili množstvo pikošiek. Keď dorazili na Makarsku, zistili, že zápas sa začína o hodinu a hrozilo, že ho neuvidia.
Zachránil ich predsa jeden Bosniak, ktorý ich odviezol až pred štadión a kúpil im aj vstupenky.
„Dorazili sme presne na konci polčasu, takže sme videli aspoň druhú polovicu. Radosť z postupu sme dali hlasne najavo. Kričali sme Tatran! Tatran! A strhli sme i domácich priaznivcov, ktorí boli naštvaní, že ich tím na čele s Bajevičom vypadol s nejakým Prešovom. Po stretnutí sme sa stretli s Igorom Novákom, ktorý bol vyjavený, že nás tam zbadal a naspäť sme už cestovali autobusom vedno s mužstvom. Keď sme docestovali domov, tréner Moravec nám dal na pamiatku vlajku s podpismi hráčov,“ zakončil svoje spomienky na parádny fanúšikovský výlet adislav Barényi.
Na margo toho, kam sa podela vtedajšia atmosféra a entuziazmus na trávniku i v hľadisku, si povzdychol: „Piati hráči – Červeňan, Sopko, Komanický, Mačupa a Novák - v tom období boli v čs. reprezentácii. Takže pokiaľ chcú mať súčasníci plné tribúny, impulz musí prísť od nich. Aby mali snahu nadviazať na to, čo dokázali ich predchodcovia a aby zase zavládla radosť z futbalu medzi Prešovčanmi.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
