V Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove sa konal pohreb gréckokatolíckeho kňaza Prešovskej archieparchie Ota Gábora, titulárneho arcidekana, ktorý zomrel vo veku 85 rokov v stredu ráno, na Sviatok Narodenia Pána.

PREŠOV. Pohrebným obradom a zádušnej pohrebnej svätej liturgii predsedal prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak.

Koncelebrovali bratislavský eparchiálny biskup Peter Rusnák, pomocný prešovský biskup Milan Lach a takmer šesťdesiat kňazov oboch obradov.

Ako informoval hovorca eparchie Ľubomír Petrík, vladyka Ján v homílii vysoko vyzdvihol osobnosť zosnulého kňaza.

Uviedol, že u otca Ota bola neprehliadnuteľná jeho veľká radosť z toho, že môže Bohu slúžiť ako kňaz.

„Videl som, že tento kňaz si vychutnáva kňazskú službu. Chcel by som mať všetkých kňazov takých. Pán si ho vzal priamo na sviatok Narodenia. Pre neho to bolo narodenie pre nebo. Áno, bol už zrelý pre nebo. Pomohli mu k tomu mnohé životné kríže, keď sa ho ujali dobrí ľudia, aj otcovia františkáni. Vnímal som ho ako veľkého mariánskeho ctiteľa. Viedol mariánske večeradlá. Postavil aj novú farskú budovu v Ľubovci, ale najradšej asi spovedal. Svojím životom a smrťou nám dal krásny príklad zrelého kresťanského života. Patril ku kňazom, ktorí mi robili veľkú radosť.“

Tŕnistá cesta životom

Oto Gábor sa narodil 2. novembra 1928 v Bardejove. S piatimi súrodencami skoro osireli. Rozhodujúci vplyv mala v jeho živote rehoľa františkánov, pôsobiaca vtedy v Bardejove a osobitne jeho učiteľ a katechéta Augustín Novický.

Prichýlil ho v Bardejove i v Prešove, kam bol v roku 1942 preložený. Oto Gábor bol 25. augusta 1943 vo františkánskom kostole sv. Jakuba v Trnave oblečený do rehoľného rúcha a prijatý do noviciátu.

Po ukončení noviciátu zložil v auguste 1945 dočasné sľuby a presťahoval sa do františkánskeho kláštora v Malackách, pričom pokračoval v štúdiách.

Jeho cestu ku kňazstvu však prerušila povestná „Barbarská noc“ v roku 1950. Nastúpil k lesníkom. V roku 1969 prijal v prešovskej katedrále sviatosť manželstva s Helenou Kravčákovou, mali spolu dve deti.

Vysvätený za kňaza mal byť v roku 1970 Vasiľom Hopkom. Plánovanú vysviacku však úrady zakázali.

Za kňaza bol napokon vysvätený tajne 30. októbra 1971 Félixom Dávidkom v Prešove. S verejnou pastoráciou však mohol začať až v roku 1990.

Bol menovaný za správcu farnosti Ľubovec (okres Prešov). Neskôr pôsobil aj v Prešove. Stal sa titulárnym arcidekanom. Pri 40. výročí svojej vysviacky napísal krátku autobiografiu Moja cesta ku kňazstvu.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári