Tibor Tartaľ si puk ako pamiatku na univerziádu nevzal

Pôvodne mal slovenský hokejový výber štartujúci na Svetovej zimnej univerziáde v talianskom Trentine zahŕňať hlavne mená extraligistov, ale keďže kluby z najvyššej súťaže sa postavili k nominácii svojich hráčov nie vždy ústretovo, prišiel rad aj na prvoligistov. Šanca zahrať si na takomto fóre sa preto naskytla aj jedinému zástupcovi HC Prešov 07 Tiborovi Tartaľovi.

PREŠOV. Pre tohto študenta prvého ročníka na Prešovskej univerzite to bola premiéra nielen na prestížnom turnaji vysokoškolákov, ale i v národných farbách vôbec.

Náš tím vedený trénerom Igorom Tóthom vzišiel po výbere z približne 60 adeptov.

Náročné konfrontácie

„Neľutujem nahustený program, ktorý som absolvoval vedno so spoluhráčmi. Hlavne konfrontácia so súpermi, ktorí disponovali hráčmi z KHL či nižších zámorských súťaží, bola poučná, zaujímavá, ale hlavne náročná. Rusi aj Kanaďania prišli so silnými celkami a vzájomné zápasy nám dali zabrať. Zámorské celky aj Rusi to berú veľmi prestížne a nás teší, že sme obstáli so cťou a obhájili sme piate miesto spred dvoch rokov,“ rozhovoril sa T. Tartaľ.

V základnej skupine vstup Slovákom vyšiel, zdolali Čechov po samostatných nájazdoch a rozdrvili Veľkú Britániu. V tomto vystúpení dal Prešovčan aj gól.

Puk si však na pamiatku neodložil. “Nestihol som,“ usmial sa a dodal: „Dali sme jedenásť gólov a keby si každý zobral puk, tak by sme nemali s čím asi ďalej ani hrať.“

V záverečnom zápase skupiny naši podľahli favorizovanému Rusku. Pred týmto súbojom bolo jasné, že Slováci postupujú ďalej a v prípade prehry mali naraziť na Talianov. Lenže na poslednú chvíľu to usporiadatelia zmenili.

„Nechápali sme prečo a dostali sme vo štvrťfinále najnepríjemnejšieho súpera – Kanaďanov.“

Proti Rusom tóthovci dobre začali, vyhrávali, ale potom to premožiteľ otočil. „Kvalita rivala bola zjavná, jeho gólman mal na konte vyše sto zápasov v KHL.“

Štvrťfinále dopadlo podľa predpokladov, tím z krajiny javorových listov dominoval jednoznačne a vyhral aj turnaj. „Bol to oveľa rýchlejší zápas. Oni hrali svoj typický hokej s nahadzovaním puku a množstvom osobných súbojov.“

Po prehre sa bolo treba otriasť a sústrediť sa na zvyšné vystúpenia o umiestnenie. Najprv prišli do rany zase Česi. „Nebolo to jednoduché. Dohrali sme o jedenástej večer a museli sme sa sťahovať na iný štadión. Bolo málo času na odpočinok, psychicky sme boli uťahaní, dosť sme sa proti zámorskému rivalovi vybili. Susedov sme ale napokon pokorili, hoci hra nebola celkom podľa predstáv. Hlavne prvé dve tretiny boli zložité. Mali sme však kvalitnejší celok.“

Aj záverečné vystúpenie o 5. priečku proti Talianom dopadlo úspešne.

Odrezaní od ostatných

Slováci odohrali svoje duely v skupine v Gianmario Scola Arena s kapacitou 3500 miest v rezorte Alba di Canazei, jednom zo známych lyžiarskych stredísk v Dolomitoch. Práve nezvyklá nadmorská výška robila problémy, bolo si treba na to zvyknúť. Hokejisti chodili povzbudzovať aj iných športovcov, videli napríklad skokanské súťaže či zjazd, ale mrzelo ich, že boli odrezaní od ostaných členov výpravy, lebo neboli ubytovaní v spoločnej univerziádnej dedine.

„Taliani mali málo času na prípravu a to sa prejavilo v niektorých zmätkoch. Trebárs v programe počas slávnostného ceremoniálu. Ubytovanie i strava boli však v poriadku, rovnako i počasie,“ zakončil svoje rozprávanie T. Tartaľ, ktorý by si určite účasť na SZU rád v budúcnosti zopakoval.