Nová mestská spoločnosť Mestské lesy, s. r. o., chce v bardejovských lesoch ťažiť 20-tisíc metrov kubických dreva ročne. Lesný hospodársky plán povoľuje 21,5 tisíca. Podľa odborníkov je ohrozená podstata lesa.
BARDEJOV. Od roku 1993 mala bardejovské lesy v prenájme spoločnosť Lespol Jána Oreniča.
Keďže minulý rok jej nájom skončil, založilo mesto v auguste 2013 spoločnosť Mestské lesy, s. r. o. Tá plánuje priniesť do mestskej kasy oveľa viac.
Len na prenájmoch lesných pozemkov to má byť tento rok 455-tisíc eur. Rúbať a predávať chce na hranici povoleného maxima.
Rozloha mestských lesov je spolu 2 853,43 hektára. Nachádzajú sa na lesných celkoch (LC) Kružlov, Hertník, Zborov, Komárov, Bardejov a Giraltovce. Najväčšia výmera mestských lesov je v LC Bardejov.
Na lesy dohliadne pravo–ľavá partička
Stopercentná eseročka mesta bude okrem konateľa zamestnávať ešte štyroch ďalších ľudí. Odborného lesného hospodára, dvoch lesníkov a ekonóma. Sídliť bude v budove Baposu.
Za jej konateľa bol menovaný Vladimír Zoľák. Na túto funkciu za viac ako 2-tisícový mesačný plat prešiel z postu riaditeľa Bardejovského podniku služieb Bapos.
Bapos v roku 2009 skončil v strate 98-tisíc, v roku 2012 to už bolo mínus 137-tisíc a za prvých deväť mesiacov roku 2013 bola jeho strata 80-tisíc eur.
Zaujímavé je aj zloženie dozornej rady tohto podniku. Tvoria ju pravicový poslanec Vladimír Savčinský (SDKÚ), riaditeľ bardejovského gymnázia Marcel Tribus (Smer) a vedúci kancelárie primátora, hovorca Jozef Guliga (Smer).
Spália lesy v kogeneračke?
Podľa Zoľáka bude hlavnou činnosťou tejto spoločnosti starostlivosť o mestské lesy.
Na poslednom minuloročnom mestskom zastupiteľstve sa však o biznis pláne Mestských lesov ostro diskutovalo.
Podľa bývalého nájomcu a poslanca MsZ Jána Oreniča plánom vyrúbať 20-tisíc kubíkov ročne je ohrozená samotná podstata lesa.
„V bardejovských lesoch sa za posledných 23 rokov ťaží priemerne 10 až 12-tisíc metrov kubických ročne. Dvadsaťtisíc je tak prehnaný plán ťažby, že siaha na samotnú podstatu lesa. Dvadsaťtisíc kubíkov za tie ďalšie roky ten les jednoducho neznesie. Les je živý organizmus, musí sa obnovovať a pestovať. Nejdeme tu vyrábať nejaké ložiská v dielni. Pri takejto ťažbe sa les jednoducho nemá šancu obnoviť. Nedáte mu šancu na prirodzené zmladenie,“ interpeloval v rozprave k rozpočtu Mestských lesov Orenič.
Ďalším paradoxom podľa Oreniča je, že na Slovensku je dnes na trhu najdrahšie palivové drevo.
„Je oveľa drahšie ako drevo na technologické spracovanie. A je to tak preto, lebo Ružomberok si diktuje cenu a dostane na to ešte aj dotácie a milióny ako investičné stimuly od štátu. Je to presne to isté, ako keby ste išli do obchodu kúpiť salámu a za parizer zaplatili viac ako za uherák,“ povedal Orenič.
Podľa neho skončí väčšina dreva z mestských bardejovských lesov v kogeneračnej jednotke rozdrvené na štiepku ako palivové drevo na výrobu dotovanej elektriny a tepla.
„Samozrejme, že najväčšiu časť dreva budú predávať do kogeneračky, pretože im dali vďaka dotácii aj slušnú cenu, je to teda logické,“ dodal Orenič.
Zoľák: Niečo pôjde aj do spaľovne
Podľa konateľa Mestských lesov Vladimíra Zoľáka, keďže veľa miest a obcí má vlastné firmy na obhospodarovanie lesov, rozhodlo sa takto aj mesto Bardejov.
Hlavnou činnosťou tejto spoločnosti bude podľa neho starostlivosť o lesy. Zoľák tvrdí, že nechcú na lesoch zarábať, ale ich zachovať.
„Zatiaľ nemáme s nikým podpísanú zmluvu o dodávke alebo o výhradnom dodávaní dreva. Samozrejme, že niečo pôjde aj do kogeneračky. To však bude prevažne guľatina, ktorá sa nedá použiť na nejakú priemyselnú výrobu. Pôjde teda o odpad, ktorý bude vznikať pri ťažbe,“ odpovedal Vladimír Zoľak na našu otázku, či sa ľudia majú obávať toho, že bardejovské lesy skončia v spaľovni.
Zoľák však pripustil, že keďže je momentálne na trhu veľký dopyt po dreve na vykurovanie, je možné, že Mestské lesy budú výhodnejšie predávať aj súkromníkom, napríklad za trhovú cenu 45 eur, ako do kogeneračky, ktorá od štátnych lesov vykupuje drevo za 39,23 eura za meter kubický.
„Možno je 20-tisíc kubíkov ročne prehnane optimistický plán ťažby, ale na druhej strane sme uvažovali s nižšími cenami. Takže možno, keď zreálnime ceny, tak aj pri menšom množstve kubíkov, tak 15 - 16-tisíc ročne, môžeme naše plánované tržby dosiahnuť,“ dodal Zoľák.
História sa opakuje?
V tejto súvislosti spôsobuje obavy aj fakt, že Mesto Bardejov sa už raz pokúšalo bardejovské lesy predať. Vo februári 2009 mestské zastupiteľstvo rozhodlo, že vyhlási verejnú obchodnú súťaž na predaj časti mestských lesov.
Za cenu stanovenú znaleckým posudkom sa malo predávať v katastri Zlatého, Mokroluhu, Rokytova, Tarnova, Richvaldu, Lukavice, Komárova, Nižnej a Vyšnej Voli.
Možno išlo len o časový súbeh dvoch nezávislých projektov, no skutočnosťou je, že v tom istom roku finišovala aj výstavba kogeneračnej jednotky.
Predaj však zastavila petícia proti predaju mestských lesov iniciovaná poslaneckým klubom KDH, ktorú podpísalo viac ako 10-tisíc Bardejovčanov.
V nej obyvatelia Bardejova deklarovali, že s predajom mestských lesov nesúhlasia a vyzývali primátora Borisa Hanuščaka, aby o predaji mestských lesov vyhlásil referendum.
Paradoxom je, že petícia nebola nikdy primátorovi predložená. Mesto sa však na základe protestu občanov „ústne“ zaviazalo, že lesy nakoniec predávať nebude.
Čo hovoria úradníci
Ján Pomikala z pozemkového a lesného odboru Okresného úradu v Bardejove k problematike ťažby v mestských lesoch uviedol: „Obhospodarovatelia lesov sú povinní v lesoch hospodáriť podľa platného a schváleného programu starostlivosti o lesy (PSoL). PSoL sa vyhotovuje na dobu 10 rokov. Je na obhospodarovateľovi lesa a jeho rozhodnutí, koľko metrov kubických dreva sa rozhodne ročne vyťažiť. Nesmie však prekročiť určené množstvo na ťažbu za 10 rokov v PSoL (tzv. desaťročný etát).“
Na našu otázku, či by spoločnosť, ktorá obhospodaruje mestské lesy s rozlohou takmer 3-tisíc hektárov, nemal viesť človek so skúsenosťami v odbore lesného hospodárstva, Pomikala uviedol: „Je vnútornou vecou spoločnosti, kto ju bude viesť, povinnosťou obhospodarovateľa lesov je zabezpečiť hospodárenie v lesoch prostredníctvom odborného lesného hospodára (OLH), čo vyplýva zo zákona o lesoch. Tento zákon presne stanovuje, aké činnosti, aké povinnosti a aké oprávnenia má odborný lesný hospodár.“
Názor ochranára
Podľa Juraja Lukáča z Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk je situácia jasná. Hlavným problémom lesov severovýchodného Slovenska je podľa neho fakt, že spotreba biomasy ťaženej v podobe stromov v lesoch vysoko prevyšuje prírastok dreva v regióne.
„Za vysokou ťažbou dreva na biomasu je extrémna dotácia, ktorá je minimálne 50 eur na kubík spáleného dreva a pri započítaní krížových dotácií sa vyšplhá až na 100 eur na kubík. To minimálne osemnásobne prevyšuje trhovú cenu dreva,“ hovorí Lukáč.
Tento fakt spôsobuje podľa neho enormný tlak na posledné nevyrúbané lesy severovýchodného Slovenska, ktorých rozloha, ako dokazujú aj satelitné snímky projektu Corine, sa neustále znižuje.
Jediná možnosť, ako riešiť tento problém, je podľa Lukáča zrušiť dotácie a obmedziť biomasové elektrárne len na bielu štiepku, teda odpad z drevospracujúcich podnikov a všetko ostatné zakázať.
„Mestské lesy Bardejov sú len produktom tohto systému. Exemplárnym príkladom toho, ako sa dostať k neuveriteľným ziskom z dotácií za biomasu. Ak budú zrušené dotácie a bude zákaz spaľovať stromy z lesa, mestská eseročka odrazu stratí svoje opodstatnenie,“ myslí si Lukáč.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
