Pravoslávni prežívajú v týchto dňoch vianočné sviatky.
PREŠOV. Vianociam predchádza 40-dňový pôst, ktorý je časom stíšenia a nekonajú sa vtedy svadby ani zábavy.
Keďže juliánsky kalendár je posunutý o 13 dní, Štedrý deň, „Vilija“, sa slávi 6. januára, v deň, keď katolícki veriaci slávia sviatok Troch kráľov. Pre pravoslávnych je to deň prísneho pôstu.
Jedlo sa zo spoločnej misy
Slávnostná večera sa skladá z pôstnych jedál. Tvoria ju pre východ typické bobaľky s makom, čiže opekance, v niektorých obciach s kapustou, mačanka z húb, polievka hubová či kapustová, avšak bez mäsa, alebo niekde hrachová.
„Varili sa jedlá z toho, čo si ľudia sami pripravili, sami vypestovali,“ hovorí Mária Brincková (79) z Torysiek (okr. Levoča). Pani Mária teraz žije v gréckokatolíckej farnosti, ale prežila časy, keď obec patrila pod pravoslávie a slávili sa sviatky v januári.
Dodnes oslavuje sviatky „po starom“, s pravoslávnymi, hoci sa prispôsobila a slávi ich aj v decembri, „po novom“, s katolíkmi. Má Vianoce teda dvakrát v roku.
Večera mala slávnostný nádych. Pred ňou sa spoločne celá rodina pomodlila a poďakovala za pokrm.
„Od stola sa nemalo odchádzať, všetko bolo nachystané na ňom. Jedlo sa zo spoločnej misy, nemal každý svoj tanier,“ spomína Mária.
Aj pre statok
Niekde bolo zvykom dávať tanier pre pocestného, ak by sa niekto zastavil. Samozrejmosťou bolo, že sa myslelo aj na dobytok.
„Z každého jedla sa odobralo do misky aj pre statky. Oni nám dávajú potravu, sú sviatky, myslelo sa na ne,“ vysvetľuje Mária Brincková a potvrdzuje, že človek bol oveľa užšie spätý s prírodou, čoho dôkazom bolo aj toto gesto. Gazda po večeri odišiel do stajne, kde sa s jedlom podelil.
Ešte pred večerou sa čakalo na zvonenie kostolného zvona. Počas neho mal jeden člen z rodiny, zvyčajne mladá deva, utekať s krčahom k potoku po vodu. Ňou sa potom všetci spoločne umyli, aby boli zdraví po celý rok.
Slama pod stolom
Ďalším zvykom bolo dávať pod štedrovečerný stôl slamu.
„Bolo to podľa toho, že Christos sa narodil na slame, taká pripomienka. Po večeri sa deti na slame hrali a spoločne čakali na koledníkov,“ spomína na mladé roky pani Mária.
Zvykom bolo koledovanie po dedine, z domu do domu sa nosila zvesť o narodenom Isusovi. Po večeri sa celá rodina spoločne odobrala do chrámu na slávenie Veľkého povečeria.
Zaujímavosťou bolo, že slama sa na druhý deň, v deň Roždestva Isusa Christa, musela upratať hneď zrána.
„Nemohli sme ani dlho vyspávať, lebo slama sa musela upratať spod stola ešte za tmy. A to skôr, ako prvé vtáča preletí cez dvor,“ vysvetľuje zvyky predkov pani Mária.
Ani sa nečesali
Deň Pánovho narodenia sa pokladal za veľmi veľký sviatok. A nerobilo sa v ten deň absolútne nič.
„Ani sa nezametalo, ani riady sa neumývali. Dokonca sa do cerkvi ženy ani nečesali. Len si vlasy nejako splietli do vrkoča či pod chustku (šatku). V ten deň sa nerobilo vôbec nič. Len sa modlilo a oddychovalo,“ spomína na časy, keď boli sviatky vo veľkej úcte.
„Kedysi boli sviatky inakšie, ako sú teraz. Ľudia sa viac stretávali, boli si bližší, viac žili spolu. Tie Hody, hoc boli skromnejšie, menej sme toho mali, ale pokojnejšie boli, v pokoji sme ich prežili,“ zamýšľa sa pani Mária.
Hody pokračujú 8. januára sviatkom Sobor Presvjatoj Bohorodici, ktorý sa slávi práve dnes. Tretí deň sviatkov patrí prvomučeníkovi sv. Štefanovi.
Nie sme sami
Posvätná synoda pravoslávnej cirkvi vydala k vianočným sviatkom, ktoré v týchto dňoch slávia pravoslávni veriaci, posolstvo.
Ako sa v ňom píše, človek za žiadnych okolností nie je opustený.
„Skutočným posolstvom a obsahom sviatku Narodenia Christa je teda to, že nie sme sami, že nie sme odkázaní len sami na seba. Radujeme sa z toho, že s nami v akejkoľvek situácii nášho života prebýva Boh.“
Táto radostná zvesť má byť nielen ohlasovaná, ale najmä prežívaná. Biskupi vyzývali k tomu, aby sa nezabúdalo na podelenie s touto svojou radosťou, aby sa nezabúdalo na druhých.
„Ak chceme naozaj žiť v plnosti radosti z toho, že Boh prebýva so svojím ľudom, nesmieme zabudnúť podeliť sa o túto nádej s tými, ktorých rôzne životné udalosti zanechali osamotených či na okraji spoločnosti. Koľko je medzi nami a všade okolo nás opustených, osamelých, nemocných, závislých, chudobných či bez domova! No aj pre nich, a možno práve pre nich, sa Boh stal človekom,“ píše sa vo vianočnom posolstve.
map
Pani Mária. Oslavuje Vianoce dvakrát do roka, teraz prežíva tie pravoslávne.
Spoločná modlitba. Ňou sa začínalo stolovanie.
Čas stíšenia. Trval počas celých sviatkov.
Vianočný stromček. Kedysi visel nad stolom, i dnes sa ešte v takejto podobe nájde.
Aj pre statok. Odnieslo sa mu zo štedrej večere.
Veľké povečerie. Po večeri nasledovala návšteva chrámu, sviatky boli najmä duchovne prežívané.
Foto: map
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
