Podľa tradícií trvajú od Troch kráľov do Popolcovej stredy. Tento rok sa skončia 4. marca, vtedy sa začne obdobie 40-dňového pôstu pred Veľkou nocou. Fašiangy symbolizujú čas roztopaše, zábavy aj tradičných jedál.
PREŠOV. Fašiangové radovánky majú v rôznych regiónoch odlišný charakter, ale podstatou sú plesy, veselice, svadby, nahováračky, maškarády aj tance za dobrú úrodu a bohatý rok.
Je to čas hojnosti dobrého jedla, pitia a sprievodov. V mestách sa tradície zúžili skôr na plesy, na vidieku sú v obľube veselice, ale takmer v žiadnom meste či na dedine nechýba tradičný fašiangový sprievod.
Platí to aj pre Prešov, kedy sa mesto doslova hemží ľuďmi v maskách koňa, kozy, medveďa či iných zamaskovaných postáv mužov aj žien a v uliciach rozvoniava vanilkový cukor, ktorým bývajú osladené šišky plnené domácim lekvárom.
Termín tohtoročného sprievodu ešte nie je známy, ale niektorí ľudia si už čoskoro začnú masky pripravovať.
V mestách ich slávia inak, ako na dedine
Mestskí ľudia už takmer nepoznajú zvyky, ktoré sa ešte na dedinách zachovali. Fašiangy sú pre nich len o plesoch a šiškách.
„My si v klube dôchodcov niekedy pečieme šišky, na Šariši to voláme kreple. Inokedy každá z nás donesie do klubu tie, čo napiekla doma. Muži majú radšej slaninu a klobásy. Zaspomíname si ako bolo cez fašiangy, keď sme boli mladí, zaspievame, mám rada toto obdobie,“ povedala nám 84-ročná dôchodkyňa Alžbeta Kellnerová z Prešova.
Na dedinách v okolí Prešova a Sabinova sa toto obdobie spájalo s priadkami, kedy sa mladé ženy stretávali a priadli nite, z ktorých si potom utkali výbavu. Do svadby ju musela mať každá dievka pripravenú. Mládenci im prišli zahrať, aby bolo veselo.
Žartovná ľudová múdrosť hovorila o tom, že keď je dlhý fašiang, vydávajú sa len pekné dievčatá, a keď je naopak krátky, vtedy sa vydajú všetky, aj tie škaredé, lebo mládenci nemajú veľa času preberať.
„Fašengy še kraca, už še nenavraca, stare dzivky laju, že še neoddaju,“ spieva sa v jednej z šarišských ľudových piesní.
Muži zase chodili od domu k domu so železom a vinšovali ľuďom hojnosť. Tým zase domáci napichovali na železo slaninu, klobásu aj šišky, no a samozrejme im v každom dome naliali za pohárik, preto boli vinšovníci takí veselí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
