PREŠOV. Podľa aktuálneho zákona o odpadoch by mali mestá a obce už minimálne rok separovať okrem biologického odpadu zo záhrad aj kuchynský.
Zvyšky z domácností, školských jedální či reštaurácií by sa mali ukladať samostatne a ďalej spracovávať. V Prešove zatiaľ nie sú k dispozícii zberné nádoby.
Kapustové listy, šupy z cibule, zeleniny, ovocia, škrupiny z vajec či zvyšky jedla by mali končiť v osobitných nádobách a ich obsah by sa mal ukladať do zberných kontajnerov s pevným vekom.
Obsahujú veľa vody, preto pri tomto odpade dochádza pomerne rýchlo ku kvaseniu a hnitiu a je nutné vyvážať ho častejšie, ako bežný komunálny odpad. Keďže zákon platí už rok, zaujímalo nás, ako a kedy sa triedenie kuchynského odpadu vyrieši v Prešove.
„Disponujeme už potrebnými povoleniami od úradu životného prostredia a z veterinárnej správy. Postupne zavádzame do praxe zber kuchynského odpadu, ale zatiaľ len ukladaním na naše zberné dvory. V budúcnosti chceme tento zber rozšíriť aj do obytných zón a tiež sa sústrediť na zber zo školských jedální. Podmienkou však je, aby sme našli konečného zhodnocovateľa tohto dopadu a ten v kraji momentálne absentuje,“ vysvetlila nám pracovníčka Technických služieb mesta Prešov (TSmP) Ingrid Mihaľová.
Inak povedané, TSmP budú musieť zabezpečiť osobitné zberné nádoby a to je investícia, ktorú si musia najprv naplánovať a dobre zvážiť.
Triedením sa môže ušetriť
Ukladanie komunálneho odpadu na skládky má svoje pravidlá. Za netriedený odpad sa platí viac, ako za triedený.
Zaujímalo nás, koľko stojí Prešovčanov ukladanie jednej tony odpadu a to aj vtedy, ak už neobsahuje papier, sklo, plasty a kovy.
„Uloženie tony komunálneho odpadu na skládke stojí takmer 6 eur, ak je však vytriedených menej zložiek, poplatok sa blíži k desiatim eurám,“ odpovedala nám Mihaľová.
Ako ďalej dodala, že keby sa pri ukladaní zohľadnila aj ďalšia vytriedená zložka a to kuchynský odpad, cena by klesla na takmer päť eur.
Úspora je síce jasná, ale s návratnosťou sa dá počítať až po vstupných investíciách a to je zrejme to, čo brzdí proces separovania a likvidácie odpadu z kuchýň.
Reštaurácie separujú, domácnosti nie
„Už som o tom počula, ale neviem si to dosť dobre predstaviť. Každý by musel mať nejakú osobitnú nádobu doma aj vonku. Ani neviem, či sa dá kombinovať napríklad odpad zo zeleniny so zvyškami jedla,“ myslí si Jarmila Ondovčinová.
„Určite by som nechcela, aby mi to doma zapáchalo a kým nie sú zberné nádoby, nemá zmysel zvyšky z kuchyne triediť. Naši rodičia na dedine to majú jednoduchšie, vyhodia zvyšky na kompostovisko alebo nakŕmia domáce zvieratá,“ dodala Mária Namešpetrová.
Kuchári z prešovských reštaurácií nám potvrdili, že odpad separujú a z použitého oleja po recyklácii majú dokonca aj istú návratnosť. Vraj je to len pár eur, ale pomôžu.
„Máme zmluvne dohodnutú firmu, ktorá k nám chodí odvážať odpadky z kuchyne, iná zase použitý olej, ktorý ďalej spracúva na pohonné hmoty. Separujeme,“ povedal nám majiteľ jednej z prešovských reštaurácií Andrej Balenčín.
Samosprávy si môžu uplatniť výnimky
Na niektoré obce sa podľa novely zákona o odpadoch povinnosť zaviesť triedený zber biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu (BRKO) nevzťahuje. Ide o obce, ktoré si uplatnia jednu z výnimiek:
a) zabezpečia energetické zhodnotenie týchto odpadov v zariadení na zhodnocovanie odpadov činnosťou R1, alebo
b) ak
1. im to neumožňujú technické problémy vykonávania zberu, najmä v historických centrách miest a v riedko osídlených oblastiach,
2. preukážu, že najmenej 50 percent obyvateľov kompostuje vlastný odpad, alebo
3. to je pre obec ekonomicky neúnosné, pretože náklady na nakladanie s komunálnymi odpadmi nemožno pokryť ani pri určení miestneho poplatku vo výške 50 percent zo zákonom ustanovenej hornej hranice sadzby miestneho poplatku.
ak
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
