Dzurík chce Tatran presvedčiť, aby ostal

Od minulého týždňa sú druholigoví futbalisti Tatrana Prešov v permanencii a v tábore zeleno–bielych sa ukázali niekoľké nové či staronové tváre. Daktorí chlapci sa vrátili do materského klubu a medzi nich patrí aj Ján Dzurík. Príchod mladého hráča je ďalším dôkazom, že v klube budujú káder na perspektívnych vlastných hráčoch a sotva možno očakávať nejaké mimoriadne nákupy.

PREŠOV. V minilégii možných posíl v jarnej časti je tento dvadsaťročný futbalista výnimkou v tom, že jeho orientácia je skôr defenzívna než ofenzívna.

Ako dorastenec sa tešil z titulu majstra Slovenska, ale to mu nezaručilo automaticky prechod do áčka Tatrana.

Koketoval síce s touto myšlienkou, lenže nebol vtedy na to dosť zrelý a vyspelý, preto padlo rozhodnutie, že pôjde na hosťovanie do Bardejova. V tíme Partizána strávil pol druha roka.

„Tamojší celok mi veľa dal, mnohé som sa naučil od trénera i spoluhráčov. Všetci okolo mi značne pomohli,“ rozhovoril sa J. Dzurík.

Určite k jeho hernému rastu prispelo i to, že účinkoval v mužstve, ktoré patrí medzi popredné v II. lige.

V šatni i na ihrisku sa pohyboval v spoločnosti skúsených a kvalitných borcov. „Vladovia Staš, Palša a Andraščík či Slavo Kica mi veľa dali.“

Dzurík nastupoval na poste defenzívneho štítu v strede poľa a hlavne v jeseni už patril do základnej zostavy, vynechal iba pár duelov. „Prvý polrok som ešte toľko nehral, ale potom som už bol pravidelne v akcii.“

Staré „hriechy“ zabudnuté

Pokiaľ zostane v Tatrane, bude to aj preňho zaujímavé. Účasť v jednom tíme ašpirujúcom na postup nahradí iným.

Jano by sa momentálne rozhodne nechcel už stratiť v konkurencii iných borcov a mieni presvedčiť trénera Jozefa Kostelníka o tom, že by mohol byť platným členom mužstva.

Pred časom sa tiež síce obšmietal okolo áčka, ale vtedy to mu nevyšlo. „Svoj odchod som bral tak, že nie je pre mňa miesto na to, aby som dostal šancu.“

Možno aj bolo dobre, že sa mohol rozbehnúť tam, kde dostal na to možnosť a navyše v primeranej súťaži.

Medzitým, čo si odskočil k šarišským susedom, sa všeličo pomenilo aj v prešovskom futbale. Obmenila sa súpiska, ale po návrate si nepripadal, ako keby bol medzi cudzími. „Poznám sa so všetkými chlapcami, však som s nimi predtým hral.“

Pred časom bol protihráčom aktuálnych spoluhráčov a určite v súbojoch nikoho nešetril. Lenže aj keď sa prípadne zaiskrilo, bolo to v rámci normy, nikto nikomu nič už nezazlieva a nehľadí na druhého úkosom.

„Trošku sme sa v debatách k tým momentom vrátili a vzájomne podpichovali, ale už je to zabudnutá história,“ pousmial sa navrátilec, ktorý chce v Tatrane zostať a uplatniť sa.

Teraz musí drieť v rámci zimnej prípravy, ktorú spravidla futbalisti neobľubujú. „Zatiaľ je to v pohode, hráme futbal, pracujeme s loptou, ale už sa tešíme na prvé prípravné previerky,“ dodal Ján Dzurík, ktorý nezabúda ani na ambície v reprezentačných výberoch, kde sa v ostatných rokoch objavoval.