Nadácia Raoula Wallenberga udeľuje každý rok cenu za boj proti rasizmu a netolerancii. Tento rok ju prvýkrát histórii dostali dvaja Slováci. Bardejovčania Pavol a Peter Hudákovci.
BARDEJOV. Švédsky diplomat Raoul Wallenberg zachránil v Maďarsku počas druhej svetovej vojny tisíce Židov pred holokaustom.
Nadácia, ktorá nesie jeho meno, každoročne v Budapešti udeľuje prestížne ocenenia.
Za obnovu a záchranu Bardejovského židovského suburbia ju ako prví zahraniční laureáti v histórii dostali otec a syn Hudákovci.
Zachraňoval maďarských Židov
Tibor Derdák z Wallenbergovej nadácie na slávnostnom oceňovaní pripomenul, že práve pred 69 rokmi videli švédskeho diplomata v Budapešti naposledy.
Na svoje služobné miesto počas vojny prišiel zo Švédska ako diplomat práve preto, aby zachraňoval Židov pred odvlečením do koncentračných táborov.
Vydával im falošné dokumenty a umiestňoval ich v chránených domovoch. Vďaka nemu tieto hrozné časy prežilo viac ako desaťtisíc Židov v maďarskom hlavnom meste.
„Spolok a nadáciu sme založili preto, aby sme pestovali Wallenbergovu pamiatku a pripomínali si aj tú časť jeho života, ktorú už nepoznáme, pretože v januári 1945 bol odvlečený do Sovietskeho zväzu, kde sa stratil,“ vysvetlil Derdák.
„Udeľovaním Wallenbergovej ceny si ho pripomíname. Treba zdôrazniť, že nie sme iba spolok a nadácia, ale aj hnutie, pretože mnohí ľudia považujú za svoju srdcovú záležitosť, aby prezentovali myšlienky boja proti antisemitizmu, rasizmu a netolerancii.“
Cena Bardejovčanov prekvapila
Podľa Pavla Hudáka si to, že ide o takú významnú cenu, uvedomili až dodatočne. Ročne udelí Wallenbergova nadácia sedem cien a cena sa udeľuje už dvadsať rokov.
V budúcnosti sa dokonca cena bude udeľovať v rámci Európskej únie ako jedna z najvyšších cien.
„Ostali sme z toho trochu v šoku. Nevedeli sme, že ide o takú dôležitú cenu. Osobne to však beriem tak, že je to cena pre všetkých Bardejovčanov, Osobne to však beriem tak, že je to cena pre všetkých Bardejovčanov, ktorí chcú nadviazať na kultúrne a historické dedičstvo nášho mesta .“
Tohtoročným laureátom ceny Raula Wallenberga je Pavol Hudák z Bardejova, ktorý sa histórii a výskumu židovskej komunity v Bardejove na profesionálnej úrovni venuje už niekoľko rokov.
„Nesmieme zabúdať, že Bardejov bol šiesta najvýznamnejšia a najpočetnejšia židovská komunita na Slovensku,“ uviedol Pavol Hudák.
V budapeštianskom Centre holokaustu prebral spolu s otcom v piatok 17. januára aj jeho syn Peter, ktorý sa k tejto téme dostal štúdiom histórie.
Podľa Petra Hudáka žijú potomkovia bardejovských Židov všade po svete a stále sa považujú za Bardejovčanov.
Záhrada holokaustu
„V americkom Los Angeles dokonca sídli Bardejovský výbor na ochranu židovského kultúrneho dedičstva, s ktorým spolupracujeme. Napriek všetkým prekážkam a vďaka priateľským kontaktom, ktoré sme vybudovali, sa nám podarilo, že od minulého roka je vo výstavbe pamätná Záhrada holokaustu pri bardejovskom židovskom suburbiu. Má byť symbolickou obnovou domov, ktoré pred vojnou obývali židovskí obyvatelia,“ komentoval pri odovzdávaní ceny v Budapešti Peter Hudák.
Hudákovci sú prvými ocenenými zo zahraničia. Nie sú Židia, ani nemajú žiadnych židovských predkov. Ako hovorí otec Pavol: „My rozlišujeme iba dva druhy ľudí, dobrých a zlých.“
Kto bol Raoul Wallenberg?
Nacisti prevzali moc nad Maďarskom v marci 1944 a začali pod vedením Adolfa Eichmanna realizovať „konečné riešenie“ a deportovať maďarských Židov do táborov smrti v okupovanom Poľsku.
Raoul Gustav Wallenberg (4.8.1912 – 16.7. 1947) bol švédsky diplomat a člen vplyvnej rodiny Wallenbergovcov. Počas druhej svetovej vojny pôsobil v Budapešti, kde s veľkým osobným nasadením a za veľkého rizika zachránil tisíce maďarských Židov pred holokaustom.
Človek, ktorý pochopil nacistický plán, konal na základe vlastného rozhodnutia a využil všetky dostupné, často aj veľmi nekonvenčné cesty, aby bojoval za záchranu nevinných ľudských životov.
Vyliezol na železničný vagón smerujúci z Budapešti do Osvienčimu a rozdával ochranné pasy Židom, ktorí sa mali vydať na cestu, na ktorej konci ich čakala smrť v nacistických vyhladzovacích táboroch.
Wallenberg autom stíhal pochody smrti smerujúce k rakúskym hraniciam, rozdával potraviny, oblečenie, lieky a nakoniec aj švédske pasy - dokumenty, ktoré ich majiteľov skryli pod ochranu švédskej vlády.
Jeho odvaha prekračovala všetky hranice. Keď sa v januári 1945 dozvedel o pláne na vyhladenie obyvateľov budapeštianskeho židovského geta, písomne sa obrátil na vrchného veliteľa wehrmachtu v Maďarsku a pohrozil mu trestným stíhaním za vojenské zločiny po skončení vojny. Hrozba zapôsobila a plán sa nikdy neuskutočnil.
mh
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
