KURIMA. Šarišská obec Kurima, ktorá leží na severovýchode Slovenska asi 15 kilometrov od okresného mesta Bardejov má v erbe znázornený zlatý svätoondrejský kríž v červenom poli. História tejto obce však siaha určite omnoho ďalej.
Napriek tomu, že patrí k najstarším obciam v regióne, ktoré sa spomínajú už okolo roku 1270, archeologické nálezy Dr. Vojtecha Budinskeho Kričku hovoria o tom, že prví ľudia sa tu usadili v neskoršej dobe kamennej.
Obec sa postupne rozvíjala a jej bohatú históriu dokumentujú nielen kroniky, ale aj klasicistický kaštieľ, Kostol sv. Michala Archanjela, či baroková kaplnka zo začiatku 18. storočia.
Dnes má táto dedina v povodí rieky Topľa okolo 1 100 obyvateľov a je strediskovou obcou s plnou občianskou vybavenosťou.
Kríž udeľujú od roku 1995
Starosta obce Ján Bartoš tvrdí, že obyvatelia ich obce sú hrdí na ich dávnu minulosť, ale nezabúdajú ani na tých, ktorí v posledných desaťročiach pozdvihli ich dedinu a stali sa občanom morálnym príkladom.
Doplnil, že spomínaný Zlatý svätoondrejský kríž v červenom poli sa stal i výtvarným námetom plakety, ktorou obec od roku 1995 začala oceňovať osobnosti, ktoré prispeli k jej rozvoju.
Udeľuje sa pri príležitosti okrúhleho jubilea obce. Jeho držiteľmi sa stali napríklad bývalý starosta, kronikár, učiteľ alebo ďalšie osobnosti.
Legendárneho kantora čakali uránové bane
Bartoš zdôraznil, že prvým oceneným touto plaketou bol dnes už nebohý dlhoročný kantor Adam Repka.
Za dva vylepené plagáty v 50. rokoch sa Repka dostal do nemilosti totalitného režimu a skončil v uránových baniach, neskôr v hlbinných vrtoch.
"On si dal také sľuby, že keď sa odtiaľ dostane, tak že by sa chcel naučiť hrať na organe a bude slúžiť Bohu takým spôsobom. Potom si dal sľub, že sa bude postiť v stredu, v piatok a v sobotu nebude raňajkovať. Dodržiaval to až do konca života pokiaľ mohol," spomína kantorov syn Valentín Repka.
Pre režim nepohodlný Repka musel pracovať na družstve a stal sa vraj veľmi dobrým mechanikom.
V kostole hrával viac ako 50 rokov a zomrel vlani niekoľko mesiacov pred svojimi 90. narodeninami.
Kantorstvo po svojom otcovi prevzal syn Valentín, ktorý sa vraj od neho mnohému priučil a bude sa mu snažiť vyrovnať.
Bývalý farár dostal aj čestné občianstvo
Starosta obce pripomenul, že ľudia s úctou a radi spomínajú aj na niekdajšieho farára Jozefa Pastira, ktorý v Kurime účinkoval 24 rokov.
"V povedomí Kurimčanov zostal zapísaný, ako azda najvýznamnejšia osobnosť obce v 20. storočí. V ťažkých časoch totality bol morálnou autoritou, o ktorú sa opierali veriaci nielen celej farnosti a širšieho regiónu, ale oporu u neho hľadali aj iný kňazi," vysvetľuje starosta obce.
Pripomína, že počas jeho pôsobenia v Kurime v rokoch 1956 1990 sa rozvíjali mládežnícke aktivity, turistické vychádzky, tajné stretnutia v domoch a na chatách, či mládežnícke sväté omše alebo procesie.
Bartoš dodal, že tejto pre nich významnej osobnosti spoločenského a duchovného života udelili najvyššie ocenenie obce - čestné občianstvo Kurimy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
