Obnovená vodárenská veža sa stala predmetom širokého záujmu a diskusií. Jednou z tém je počet schodov vedúcich na vrchol.
PREŠOV. Schod za schodom, krok za krokom... Priamo na mieste sme overovali, koľko schodov vedie na vrchol vodárenskej veže, ktorá sa v posledných mesiacoch stala atrakciou mesta Prešov.
Vo väčšine médií sa objavilo, že na vrchol vedie 135 schodov, tento počet je uvedený aj na stránke mesta. Ako je to teda naozaj?
Vybrali sme sa ich spočítať. Personál tvrdil, že ich má byť 133 až 134. Tento počet sedí, je ich 133 (jeden schod, súbežný s podlažím sme zarátať nemohli).
Zásadnou chybou vo výpočte však bolo, že aby sa návštevník k týmto schodom dostal, musí vyšliapať presne 25 schodov (z toho šesť vonku) na prvé podlažie. Bez nich to nejde. Z týchto čísel vyplýva, že na vrchol vodárenskej veže vedie presne 158 schodov.
Miesto pre romantické zásnuby
Vyšliapala si ich aj dvojica Bardejovčanov Mária Murcková a Martin Kovaľ. „Stojí to za to, výhľad je pekný. Počul som, že je to najvyššie položená kaviareň v Prešove, čo ma dosť zaujalo,“ povedal Martin. Vyhliadka sa páčila aj Márii, aj keď jej bolo trochu chladno. Obaja študujú v Prešove, mali v pláne navštíviť vežu.
Mladé páry si môžu, za príplatok (od 15 do 50 eur), objednať celý vrch iba pre seba. „Nie je to zlý nápad. Stojí to minimálne za zváženie,“ pousmial sa Martin. „Počuli sme o tejto možnosti. Skôr to bude asi v Bardejove, ale to prostredie na veži je naozaj veľmi zaujímavé,“ doplnila potenciálna snúbenica.
Zadarmo len jeden deň
O hostí na veži núdza nie je, hoci ju po úvodnej skúšobnej prevádzke spoplatnili jedným eurom. „Väčšina ľudí to berie, ale niektorí sú prekvapení. Preto sme dali pondelky zdarma,“ povedala servírka Petra Valenčinová.
Návaly zatiaľ nie sú. „Cez deň je ľudí menej, popoludní viac a najviac ich chodí cez víkendy.“
Spolu s domácimi už vežu objavili aj zahraniční turisti. Niektorí si vychutnajú kávičku priamo na vrchole, s príplatkom, iní si ju dajú v spodnej časti, kde je širší sortiment.
Väčší záujem očakávajú od mája, keď bude veža otvorená aj do desiatej večer a pribudne dolná terasa.
Historky z veže
„Osobne som mal obavy z výšok, ale tu ich na počudovanie nemám,“ konštatoval čašník Ján Falat, ktorý sa od návštevníkov veľa vecí dozvie.
Jeden pán mu tvrdil, že veža bola tak dlho zavretá preto, že sa niekto zrútil po schodoch až dole. Či je to však pravda, o tom sa dá pochybovať.
Naopak, z niekoľkých zdrojov sme sa dozvedeli, že k smrteľnému úrazu došlo na dolných schodíkoch. V čase, keď bola „horná“ veža zatvorená, a na poschodí fungovala známa krčma. Historiek okolo vodárenskej veže je viacero.
„Nikdy neslúžila na vodárenské účely, na ktoré bola stavaná,“ povedal nám nadšenec lokálnej histórie Štefan Staviarsky.
Podľa jeho slov to bolo preto, že keď v roku 1934 postavili nemocnicu, v jej blízkosti (pri hvezdárni) postavili vodárenské zariadenia. „Na veži mali byť pôvodne preto, že je to najvyššie položené miesto, najbližšie k mestu i k vodnému zdroju,“ dodal.
Bardejovčania Mária a Martin.
Na vrchole. Pralinka za výstup.
„Zabudnuté“ schody. Aj tie treba vyšliapať... Foto k článku: Michal Frank
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
