Pavol Segľa si užil veteránsky šampionát v Minsku

Bývalý kapitán Prešova a momentálne hráč Humenného Pavol Segľa absolvoval na začiatku roka zaujímavé podujatie vedno so slovenskými hokejovými veteránmi na čele s kapitánom Ľubomírom Sekerášom - 10. ročník Prezidentského pohára v Minsku.

PREŠOV. V metropole Bieloruska sa predstavili v našich farbách i ďalšie známe tváre - Martin Klempa, Ivan Droppa, Marián Smerčiak, Miroslav Škovíra.

Podľa slov generálneho manažéra Štefana Pjonteka to bol najkvalitnejší výber, aký kedy na tejto akcii hral.

Aj preto naši poškuľovali po medaile, ale tá im napokon o vlások unikla.

Turnaj absolvovalo dvanásť výberov, boli to neoficiálne majstrovstvá sveta v tejto vekovej kategórii.

Gólostroj proti Francúzom

Do semifinále postúpili víťazi troch štvorčlenných skupín a najlepší výber z 2. miest. Práve zásluhou víťazstva nad Francúzmi 22:0 sa to podarilo Slovákom.

„Vedeli sme, že musíme mať najlepšie skóre, ak chceme myslieť na postup. Po prvej tretine bol ale stav 0:0 a v 30. min. iba 2:0 a nevyzeralo to s našimi nádejami priaznivo, ale potom sme sa rozstrieľali a v druhej i tretej časti sme nasúkali súperovi po jedenásť gólov,“ uviedol tento útočník, ktorý sa zaskvel štyrmi zásahmi.

Jeden gól dal aj v zápase o bronzové medaily, ale nestačilo to. „Škoda, že nám nevyšla druhá tretina zápasu o bronz s Fínmi, ale i tak sme si počínali celkom úspešne. Keby nám súper neodskočil, bolo by to ešte výraznejšie. Medzi nami a niektorými súpermi bol základný rozdiel v tom, že kým my sme nemali poruke hráčov z extraligy a iba málo prvoligistov, iní, hlavne Bielorusi, postavili mnohých špičkových jednotlivcov.“

Vekové rozpätie účastníkov (hranica bola 33 rokov) bolo tiež zaujímavé, mnohí mali od 40 do 50 rokov.

Smola, že narazili na Bielorusov

Slovenský výber mal smolu, že sa dva razy stretol s Bielorusmi, ktorí postavili viacerých nedávnych reprezentantov a hráčov z elitných súťaží.

Ako v základnej skupine, tak aj potom v boji o postup do finále však zakaždým prehral.

„Hostitelia urobili maximum, aby podujatie vyhrali. V ich radoch nastupoval aj prezident Lukašenko, ktorý chýbal akurát vtedy, keď bol otvárať vedno s ruským prezidentom Putinom objekty v olympijskom Soči.“

Bielorusi (hrali bez zábran aj tvrdšie na telo) nakoniec turnaj vyhrali, keď si vo finále poradili s Rusmi a aj organizačne generálku na MS A-kategórie zvládli.

„Bolo pozoruhodné, koľko divákov chodilo na zápasy. Niečo neskutočné, aká tam bola kulisa. A nielen v dueloch o medaily, ale počas celej akcie.“

Na zápas Slovákov o tretiu priečku bolo v hľadisku 14 500 divákov. „Ani si nepamätám, kedy som naposledy hral pred toľkými fanúšikmi,“ pripomenul Pavol Segľa, ktorý si priniesol z Minska pekné zážitky.

Pokiaľ by bol oslovený aj na budúci rok, určite by pozvánku prijal. „Odohrali sme päť zápasov v krátkom časovom slede, čo bolo dosť vyčerpávajúce. I tak však neľutujem, v mojej kariére to bolo čosi nevšedné a zaujímavé.“