Divadlo Jonáša Záborského v Prešove vo štvrtok oslávilo 70. výročie. Vzniklo za Slovenského štátu a prežilo turbulentné obdobia. Dnes je stabilizované a o návštevníkov núdzu nemá.
Agentúrny materiál sme nahradili autorským článkom redakcie Korzára.
PREŠOV. Presne sedemdesiat rokov svojej existencie oslávilo vo štvrtok Divadlo Jonáša Záborského (DJZ) v Prešove.
V malej výstavnej sieni v historickej budove pripravila Alžbeta Verešpejová výstavu 7 zastavení o siedmich dekádach prešovského divadla a večer sa konalo predstavenie Návšteva starej dámy, v ktorom účinkujú herci všetkých generácií.
„Divadlo oslavuje svoje výročie každou premiérou. Do konca sezóny si výročie párkrát pripomenieme,“ povedal riaditeľ DJZ Ján Hanzo.
Jednou z chystaných akcií bude fotopublikácia. Autorom fotografií je René Miko.
A najbližšou premiérou bude vo februári Amadeus. Ide o hru, ktorá sa stala predlohou pre slávny Formanov veľkofilm.
„Snažíme sa to urobiť moderne, experimentálne, na malej scéne. Posunúť to v čase a priestore, ale zachováme základný motív, ktorým je večný stret a boj priemernosti s genialitou,“ uviedol Handzo.
Prežilo turbulentné časy
Prvou hrou na doskách prešovského divadla bola dedinská komédia Ferka Urbánka Škriatok.
Divadlo vzniklo počas Slovenského štátu. Aj preto, že Košice, kde v tom čase už scéna fungovala, patrili Maďarsku.
Prešlo viacerými turbulenciami. Najprv muselo ustáť atak, že nešlo len o provizórium, kým sa Košice „vrátia“, v 60. rokoch prišli na rad ďalšie organizačné rošády. Divadlo, už s Jonášom Záborským v názve, sa stabilizovalo.
Až do 90. rokov, kedy na čas stratilo subjektivitu a stalo sa súčasťou Východoslovenského divadla Košice. To však dlho nevydržalo.
Ako vníma dnešné postavenie DJZ na slovenskej umeleckej scéne jeho riaditeľ?
„Zachovali sme si svoju autonómiu, fungujeme ako profesionálne divadlo a môžeme sa porovnávať so svojimi kolegami... V systéme profesionálnych divadiel sme pevne zakotvení.“
Prešovské DJZ? Šilanovci...
Synonymom prešovského divadla sú manželia Stražanovci. S čím sa, okrem nich, spája Jánovi Hanzovi DJZ?
„Vybaví sa mi matná spomienka z detstva na školské predstavenie. A potom pre mňa sú, okrem Stražanovcov, divadlom aj bratia Šilanovci. Ján Šilan tu bol dlhoročným riaditeľom v čase, keď som dospieval, a Andreja Šilana som ešte, chvalabohu, zažil a za mojej riaditeľskej éry prežil druhý návrat do divadla...“
Prešovské DJZ nie je v centre pozornosti slovenských divadelných kritikov, na druhej strane máva plné sály.
„Vždy možno zvážiť, akou cestou sa vydať. Keďže vychádzame z tradície divadla a máme tri scény, nemôžeme si dovoliť luxus nemať predstavenia zaplnené,“ vysvetľuje riaditeľ.
Tomu sa prispôsobuje aj repertoár: „Toto divadlo vždy malo punc ľudovosti. Aj tak vzniklo v roku 1944. Vybudovalo si svoje zázemie a to je to, čo nám mnohí závidia, že ľudia do divadla chodia vo veľkom množstve. Vyberá si to svoju daň v istom repertoári, ktorý musí zohľadňovať široký divácky záujem. Od cool drámy až po komerčný muzikál.“
Prešovský divák? Zvedavý
Ján Handzo zdôraznil, že divadlo žije vtedy, keď je tam divák, čo sa v Prešove darí.
„Nie je to umenie pre umenie, nie je to ani záležitosť toho, že príde čas. Nepríde. Po derniére už sa nič nestane. To nie je výtvarné dielo, ktoré niekto objaví po 50 rokoch.“
A aký je teda prešovský divák? „Zvedavý. Aj keď sa hovorí, že ľudia sú tu konzervatívni, v divadle nemáme ten pocit. Áno, máme témy konzervatívnejšie, ale i otvorenejšie a vidíme, že ľudia sa v tomto priestore dokážu hýbať. A keď opatrne posúvame niektoré hranice ďalej, spätne sa nám to pozitívne vracia. Naši ľudia reagujú, chcú poznávať nové veci, sú otvorení, skúšajú,“ dodal riaditeľ jubilujúcej inštitúcie.
Plagát a fotografia z prvého predstavenia pred 70 rokmi. Reprofoto: Michal Frank
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
