Len nedávno sme informovali o aktivite poslancov, ktorí chcú presadiť, aby prešovské mestské časti Solivar a Šváby mali svoje vlastné erby. Jedným z argumentov bol aj fakt, že obe časti boli kedysi samostatné obce a majú bohatú históriu. Práve o nej priniesli vzácne informácie aj kolekciu historických fotografií dvaja rodáci v svojich publikáciách.
PREŠOV. Knihu o Solivare spracoval Dušana Peterec. O Šváboch vydal dokonca dve knihy Ján Čech, ktorý píše pod pseudonymom Hans Šváb.
Oboch autorov poslanci v pondelok pozvali na výbor mestskej časti v Solivare, aby sa im za vydanie kníh poďakovali a obyvatelia mohli s nimi diskutovať.
„Obaja sú patrioti, ktorí sa bez akejkoľvek podpory mesta podujali zachovať historické fakty, príbehy o ľuďoch, kolekcie fotografií, zabudnuté a niektoré aj celkom neznáme pamiatky ako sú napríklad monštrancie zo Soľnej bane,“ povedal o motivácii pozvať ich na stretnutie s obyvateľmi Peter Krajňák (Most-Híd).
Podľa Miroslava Benka (Smer) ich pozvali aj preto, lebo publikácie nemali žiadnu oficiálnu prezentáciu a ľudia o nich možno ani nevedia.
História Solivaru
Geológ Dušan Peterec sa k písaniu knihy odhodlával roky. V Solivare sa narodil a prežil tam detstvo aj stredoškolské roky.
„Solivar so všetkými vzácnosťami je moja srdcovka. Ešte ako malý chlapec som po rebríkoch liezol do šachty Leopold a objavoval staré banské chodby. Možno aj to ovplyvnilo, že som sa stal geológom. Roky som mal všetko, čo sa tam udialo, v hľadáčiku, zbieral som fotografie, príbehy aj fakty,“ prezradil nám.
Poznamenal tiež, ako veľakrát oľutoval, že sa s otcom, ktorý bol v Solivare známym obchodníkom, nerozprával viac o zaujímavostiach a starých príbehoch baníckych rodín.
Fakty o technických pamiatkach musel hľadať v archívoch vo Viedni, v Prahe aj v banskom archíve v Banskej Štiavnici.
Zberateľ Ján Kačeňák mu zase pomohol s dobovými pohľadnicami Solivaru a postupne sa rodilo dielo, ktoré venoval starým Solivarčanom na pripomenutie a mladým preto, aby boli hrdí na toto dedičstvo a snažili sa o jeho zachovanie.
Nezaprel v sebe geológa, a preto je v knihe aj charakteristika geologických pochodov, ktoré viedli k vzniku ložiska soli, cez soľný monopol až po smutné ukončenie výroby.
Ťažba soli dávala prácu mnohým rodinám a postupne sa tam vytvorila komunita ľudí, ktorí mali špecifické postavenie.
V Solivare totiž odpradávna vyvierali slané pramene na ľavom brehu terajšieho Soľného potoka, ale ťažba banským spôsobom sa začala až v roku 1572.
V knihe sú však odkazy aj na iné zaujímavosti. Napríklad, že v minulosti sa tam vyrábal likér, že tam bol pivovar aj kúpele a ako sa žilo baníckym rodinám.
Šváby môj domov
Dnešná mestská časť Šváby bola 200 rokov samostatnou obcou. Pôvodných 48 domov na Švábskej ulici zbúrali v rokoch 1984–86 a na ich mieste vybudovali sídlisko. Zachovala sa už len Kaplnka sv. Jána.
Zbúrali aj symbol obce, zvonicu. Keď sme sa zaujímali, čo Jána Čecha motivovalo k napísaniu knihy, povedal nám jednoduchý príbeh.
„Cestoval som v autobuse a vypočul som si rozhovor dvoch chlapcov. Jeden druhému vysvetľoval, že Šváby sa volajú tak preto, lebo tam boli staré domy plné švábov, preto ich zbúrali a postavili sídlisko. Vtedy som si uvedomil, že mladí o tejto časti Prešova nevedia vôbec nič a niekto by im to mal povedať,“ vysvetlil nám autor.
Pochádza totiž z rodiny najstarších usadlíkov a je na to patrične hrdý. Od svojich príbuzných vedel, že hoci boli prisťahovalci, všetci boli dobrými hospodármi a remeselníkmi, ktorých vyhľadávali ľudia zo širokého okolia.
Podľa historických prameňov sa za zakladateľa obce považuje cisár Jozef II. a prví osadníci boli prisťahovalci z Alsaska, Lotrinska a z Nemecka.
Prvých 48 nemeckých rodín, ktorí sa na Šváboch usadili, si vybral sám cisár.
„Chcel som, aby ľudia vedeli viac o Šváboch aj o ľuďoch, ktorí neváhali opustiť svoje rodisko a v cudzom svete zakladali nový domov. To bol aj dôvod, prečo som napísal tiež príbeh rodiny Rahlovcov pod názvom Môj život. Mal som tiež množstvo fotografií, ktoré sa mi podarilo zozbierať a bál som sa, že niekde zapadnú prachom, alebo ich niekto necitlivo vyhodí,“ dodal autor.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári