Režisér Ján Stračina chystá kinodokument o hudobnej scéne v Prešove. Domáci muzikanti túto snahu vítajú, obávajú sa však, či sa doň všetko zmestí.
PREŠOV. Nový film s názvom Prešovský Seattle sa chystá nakrútiť známy slovenský dokumentarista Ján Stračina.
Témou dokumentu, ktorý chcú jeho tvorcovia dostať do kinosál, je fenomén Prešova ako mesta hudobníkov. Mapovať bude scénu od jej začiatkov po súčasnosť.
Rokovali aj na radnici
„Našou prioritou je, aby sa film dostal do kín. Bol by to prvý hudobný dokument v slovenských kinách od revolúcie,“ povedal pre Korzár režisér a producent Ján Stračina.
Dodal: „Máme podporu Audiovizuálneho fondu na vývoj dokumentárneho filmu, to znamená, že na konci by sme mali odovzdať hotový scenár. V Prešove sme sa stretli s pánom primátorom, ktorý nám prisľúbil podporu, takisto s riaditeľom PKO, ako i viacerými hudobníkmi.“
Súčasťou tvorivého tímu je i producent Patrizio Gente a produkčná Silvia Rákociová.
„Myslím, že po veľmi dlhom čase bude niečo hudobné v kinách, zároveň niečo, čo bude podporovať slovenskú hudbu. Každý o jej podpore rozpráva, ale realita je iná. Ľudia dajú 30 - 40 eur za koncert zahraničnej kapely, ale domácu scénu za desatinu ceny nepodporia,“ doplnil P. Gente.
Muzikantské mesto
„Veľa muzikantov, pivnice zmenené na skúšobne, kopa muziky, vydanej i nevydanej. Prešov je takýmto mestom,“ uviedol Peter Migaš, jeden z organizátorov hudobného života v mesta, podľa ktorého je v metropole Šariša najviac kapiel na počet obyvateľov.
Rovnaký názor mal aj Martin Višňovský z Chiki liki tu-a: „Je tu veľa hudobníkov na počet obyvateľov. V každej rodine, alebo v každej druhej, je nejaký muzikant.“
Podľa speváka Petra Debnára je Prešov netypický pestrosťou štýlov a jednotou ich predstaviteľov. V dokumente by podľa neho „nemali chýbať zážitky hudobníkov nielen z pódia, ale aj mimo neho“.
Staršia generácia film podporuje
Nakrútenie dokumentárneho filmu by privítala aj staršia generácia muzikantov.
„Je to dobrá vec, pretože sa zviditeľní Prešov. Centrum je totiž, ako vieme, stále v hlavnom meste,“ podotkol stále hudobne činný Miro Tásler starší, otec členov IMT Smile. Ocenil, že synovia sa vydali po jeho stopách:
„Lepšie spievať a hrať ako chodiť kopať s krompáčom. Trval som na tom, aby chodili na klavír, ale ďalej som ich nenútil.“
Kapela Mloci sa na hudobnej scéne pohybuje nepretržite 30 rokov. „Už dávno tvrdím, že Prešov je fenomén, čo sa týka kvality i množstva hudby. Neviem prečo, ale som rád, že to tak je,“ povedal jej člen Žojco Havadej, ktorý dnes hráva i so synom.
Po tatovi sa podal aj syn hudobníka a publicistu Milana Országha. Ten považuje Prešov za slovenský New Orleans: „Formovali ho hudobné školy so 150-ročnou tradíciou, vysoká škola, spevohra divadla i vojaci z Čiech...“
Hudba ako východisko z nudy?
Líder Komajoty Martin Husovský sa na túto tému pozrel s nadhľadom a úsmevom: „Tu sa nedá veľmi iné robiť, preto každý hráva v skupine. Už aj futbalový Tatran vypadol z ligy a kto nie je fyzicky zdatný, aby hral hádzanú, tak sedí v krčme alebo založí kapelu.“
„Jednou z mála možností zábavy pred rokom 1989 bolo založiť si kapelu,“ prezradili bratia Wittnerovci z Gagasu, ktorí by hudobný dokument privítali, ale obávajú sa, či bude poldruhahodinový čas dostatočný.
„Je tu obrovské množstvo kapiel, kamarátov, akcií, zážitkov. Vzniklo zvláštne podhubie, že ľudia robia hudbu nie pre zisk, ale z radosti,“ dodali.
Film Prešovský Seattle sa má začať podľa producentov nakrúcať už o niekoľko mesiacov, v kinách by sa mohol objaviť na budúci rok.
Muzikant a režisér. Miro Tásler st. (vľavo) a Ján Stračina.
Peter Migaš. Hudobný život Prešova ovláda dokonale.
Foto: frk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári