V Bardejove otvorili výstavu maliara Jaroslava Rešovského. V osemdesiatych rokoch reštauroval domy na Radničnom námestí aj v Bardejovských kúpeľoch.
BARDEJOV. Autorská výstava reštaurátora a akademického maliara Jaroslava Rešovského (1953-2008), ktorú pripravila Šarišská galéria v Prešove pri príležitosti nedožitých 60. narodenín autora, mapuje bohatú reštaurátorskú cestu autora v rozsahu tridsiatich rokov jeho plodného profesionálneho života.
Jaroslav Rešovský pochádzal z Gemera. Narodil sa v Rožňave, žil v Dobšinej a potom sa usadil v Prešove, odkiaľ vycestovával za prácou do iných miest.
Jeho hlavným zameraním bolo reštaurovanie kultúrno-historických pamiatok.
Súčasťou výstavy je však aj kolekcia autorovej voľnej maliarskej tvorby, ktorá bola pre neho akýmsi únikom z pracovného vypätia a rutinnej všednosti.
Po ukončení Vysokej školy výtvarných umení začal Jaroslav Rešovský pôsobiť ako vedúci nástennej maľby v štátnych reštaurátorských ateliéroch v Košiciach.
V rámci svojej činnosti mal na starosti tímy, ktoré reštaurovali pamiatky. Medzi prvými boli historické pamiatky vo Svinnej pri Prešove a konkatedrála sv. Mikuláša v Prešove, kde reštauroval nástenné maľby.
Bardejovské obdobie
„Potom nastúpil cestu po východnom Slovensku. S celým reštaurátorským tímom sa v roku 1984 presťahoval do Bardejova. Tu reštauroval neskorobarokovú maľbu na meštianskom dome č. 26, ktorá zobrazuje Nanebovzatie panny Márie. V Bardejove pracoval aj na dome č. 12, na jeho gotických kvadratúrach. Reštauroval aj erby na štíte bardejovskej radnice. A v Bardejovských kúpeľoch aj nástropné maľby v kúpeľnom dome Astória,“ prezradila o autorovi jeho manželka, výtvarníčka a pracovníčka Šarišskej galérie v Prešove Margita Rešovská, ktorá bardejovskú výstavu pripravovala.
Bardejova sa Rešovský presunul do Šarišských Michalian, kde s kolektívom pôsobil takmer tri roky pri reštaurovaní kaštieľa a kaplnky.
Jeho poslednou reštaurátorskou prácou bol renesančný kaštieľ vo Fričovciach. Reštauroval však aj oltáre a ikonostasy napr. v Cernine, Šarišskom Štiavniku alebo Pečovskej Novej Vsi.
Figurálna, krajinárska, architektonická
„Bola to náročná práca, čo sa týka technológie aj fyzickej kondície. Jeho vlastná tvorba začína v 80. rokoch akousi sebareflexiou a filozofickými pohľadmi do seba s témou zmyslu jeho práce a zamýšľania sa nad budúcnosťou. Neskôr už navštevoval aj rôzne plenéry. Viac-menej sa uvoľňoval z ťažkej reštaurátorskej roboty,“ vysvetlila nám pani Rešovská.
Vo vlastnej tvorbe sa Rešovský zameriaval predovšetkým na figurálne kompozície s filozofujúcim podtextom, ale námetmi jeho tvorby bola aj voľná krajina a architektúra. V týchto dielach uprednostňoval suchý pastel, ale v jeho pozostalosti nájdeme aj viaceré olejomaľby.
Aj kvôli tomu, že autor profesne istý čas pôsobil v Bardejove a v Bardejovských kúpeľoch, rozhodli sa jej organizátori prísť výstavou z Prešova do Bardejova.
Výstavu si môžu Bardejovčania pozrieť v galérii oddelenia kultúry MsÚ v Bardejove do konca marca.
Potápač. Jaroslav Rešovský, 1990-1995, olej, plátno 
Čítajúca. Jaroslav Rešovský, 1980-1985, tuš, ceruza
Foto k článku: mh
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
