Remeslá majú znížiť nezamestnanosť

Niekdajšie učilištia pripravujú žiakov pre prax, no záujem o ne je stále nízky.

Prilákať žiakov na odborné školy sa snaží aj ministerstvo. Argumentuje tým, že tieto školy im dávajú do rúk remeslo, ktorým sa uživia.

PREŠOV. Záujem o stredné odborné školy je stále nedostatočný, hoci ich absolventi nachádzajú uplatnenie v praxi.

Národná kampaň „Remeslo má zlaté dno“, ktorú rozbehlo ministerstvo školstva, má napomôcť zvyšovaniu záujmu mladých o odborné školy a rozvoju manuálnych zručností.

Majster: Šikovní sa uplatnia

Peter Juraško z Brežian robí majstra odborného výcviku dvanásty rok.

„Väčšina žiakov je zručných. Sú lepší i slabší, čo nevedia, naučia sa tu. Som so žiakmi spokojný a hlavne treba vedieť s nimi vychádzať. Keď ide na nich majster veľmi prudko, stratia záujem,“ hovorí majster Juraško zo Strednej odbornej školy technickej v Prešove.

Podľa jeho slov absolventi často odchádzajú za prácou do Čiech, ale zamestnajú sa aj doma: „Myslím, že kto si chce nájsť robotu, tak si ju nájde, najmä keď je šikovný. Mám pocit, že tí slabší sa vyhovárajú a asi robotu ani nehľadajú.“

Po vyučení chcú podnikať

Za murárov sa učia aj dvojčatá Matúš a Marek Magdoškovci z Bajerova. Veria, že s prácou nebudú mať problém.

„Túto školu som si vybral preto, aby som mal v rukách remeslo a po skončení školy mohol začať podnikať. Myslím, že sa to dá, v tomto odbore. Nie je to ťažká práca, mám k nej vzťah,“ vraví tretiak Matúš. Spolu s bratom chodieva už v súčasnosti na brigády.

Riaditeľ školy Štefan Cmar verí, že súčasný systém sa zmení. „Máme veľa detí, ktoré sú na tom vedomostne slabšie, ale sú zručné. Systém musí fungovať celoplošne. Na gymnáziá zatiaľ idú aj žiaci, ktorí tam nepatria. My sme sa stále orientovali na žiakov prospechovo slabších, ale zručných. Preto hovorím o tom, že remeslo tiež potrebuje kvalitných žiakov,“ tvrdí.

Očakáva, že po určení kvót sa bývalým učilištiam otvorí väčší priestor, aby získali kvalitnejších žiakov.

O ich absolventov bol v minulosti veľký záujem, ktorý pribrzdila kríza. No stále sa podľa jeho slov vedia uplatniť.

„Máme spätú väzbu, že absolventi našich učebných odborov sa chytajú v praxi, či už doma, alebo v zahraničí,“ dopĺňa jeho zástupca Milan Laca, ktorého teší, že zo „strany štátu bežia aktivity na rozvoj stredného odborného školstva“.

Na učebné odbory, o ktoré je na trhu práce záujem, sa totiž stále hlási málo žiakov.

V ČR majú rovnaké problémy

U našich západných susedov je situácia v učňovskom školstve podobná.

„Máme rovnaké podmienky ako na Slovensku. Málo detí vychádza zo základných škôl a tí, ktorí vychádzajú, sa snažia dostať na maturitné odbory, hoci ich výsledky tomu nezodpovedajú. Máme rovnaké financovanie ako na Slovensku, teda na žiaka. Čiže riaditeľ vezme každého žiaka, ktorý sa prihlási a úroveň vzdelávania klesá,“ vraví Drahomír Krbec, riaditeľ Stredného odborného učilišťa z Hluboša.

Absolventi učilišťa sa podľa jeho slov vedia uplatniť, ale tiež nie všetci: „Na odborné školy chodia žiaci, ktorí na to nemajú. Síce sa vyučia, ale nie všetci sú schopní to remeslo vykonávať.“ Preto by navrhol, aby sa na maturitné odbory robili celoštátne prijímačky.

Medzi zručných žiakov českého učilišťa patria budúci stolári Štěpán Šatava a Dávid Kočí, ktorí školu reprezentujú na prešovskej súťaži Mladý remeselník. „Baví nás to. Čo bude po škole, ťažko povedať, s prácou je to mizerné,“ prezradili.

Štát chce podporiť učilištia

Na trhu práce je stále dopyt po „učňovských“ povolaniach. Nielen po tesároch, stolároch či murároch, ale aj mäsiaroch, pekároch, klampiaroch, zlievačoch a ďalších. Zvýšiť počet žiakov týchto odborov je snahou ministerstva školstva.

Podľa informácií ministerstva chýbajú žiaci v takmer štyridsiatich odboroch. Nie je ich ani dvetisíc, kým v šiestich odboroch, kde je nadbytok žiakov, študuje desaťtisíc mladých ľudí.

S ďalšou aktivitou prichádza Štátny inštitút odborného vzdelávania (ŠIOV), ktorý počíta so spoluprácou s takmer 500 základnými školami a 5 000 žiakmi. „Chceme presviedčať žiakov základných škôl, ale aj ich rodičov, že remeslo má zlaté dno. Tiež veríme, že aj tento zámer prispeje k znižovaniu alarmujúcej nezamestnanosti mladých ľudí, nakoľko aj samotný výber perspektívneho štúdia dáva šance úspešne sa zamestnať,“ uviedla projektová manažérka ŠIOV Gabriela Horecká.

Zatiaľ je do tejto aktivity zapojených 49 škôl. Celkovo má ísť na jej podporu 20 miliónov eur, prevažne z eurofondov. Partnermi ŠIOV sú zamestnávatelia a stavovské organizácie, ktoré sa podieľajú na tvorbe zoznamu povolaní potrebných v regiónoch.

frk

Majster Juraško. O učňoch vraví, že sú zruční.