V muzikantských kruhoch jej jeho meno pojmom. Odmietol odísť z Prešova do Prahy či Bratislavy, do zahraničia sa dostal až po revolúcii. Celý život bol však profesionálnym gitaristom. Marián Kuľhavý je stále aktívny a práve oslavuje jubileum - šesťdesiatku.
PREŠOV. Pred šesťdesiatimi rokmi, presne 22. 2., sa narodil Marián Kuľhavý. Prešovský gitarista je známejší medzi hudobníkmi, než medzi poslucháčmi.
Bol pri prvých nahrávkach Petra Nagya, hrával s viacerými profesionálnymi skupinami, má aj vlastnú formáciu Fest, ktorá hráva už v tretej verzii. Je tiež členom skupiny Tásler Pufo Band.
Prvé gitary
Marián Kuľhavý vystriedal desiatky gitár, dodnes ich má doma slušnú zbierku.
„Prvou gitarou bola španielka za 145 korún. Avšak preto, že som hneď zatlačil na rodičov a povedal, že chcem elektrickú, tak som mal Graziosu. Stála 780 Kčs, poslúžila dobre, tak som dlho užíval Alexandru. Po strednej škole som sa však snažil čím skôr prejsť na západné gitary,“ vraví legendárny prešovský gitarista.
Prvé úspechy
K hudbe sa dostal v šiestich rokoch, navštevoval hru na klavíri na Ľudovej škole umenia.
„V roku 1969 som začal s gitarou ako samouk. Predtým sme počúvali všetko možné, rádio Slobodná Európa, Rolling Stones, Beatles - to ma zobralo. Po vzore môjho suseda som sa začal učiť na gitare. Netrvalo dlho a už som aj kapelu zakladal,“ spomína na svoje začiatky gitarista.
S kapelou Screams to ešte boli amatérske začiatky, ďalšie zoskupenie s progresívnym názvom Your Father's Mustaches však už v rokoch 1971-2 začala hrávať Čaje o piatej v DK ROH v Prešove: „Mali sme aj vlastné veci. Síce to všetko boli bláboly, akože s anglickými textami, ale bolo to zaujímavé...“
V tom čase vypredali pioniersky dom a Kuľhavého kariéra sa rozbehla. Začal hrať v legendárnej Eufónii s Ferom Turákom (neskôr Elán), s ktorou vystupovali aj dychári, a založil vlastnú kapelu Fest (1976-79). V nej figurovali aj Vojto Rusňák, Charlie Šofranku i Igor Hudáček.
„Vtedy bolo populárne hrať jazzrock. V repertoári sme mali Cobhama, Fermatu i vlastné veci v podobnom duchu,“ vraví o prvom Feste, ktorý získal niekoľko ocenení.
Jeho činnosť však prerušil Rusňákov odchod na vojnu, zvyšok išiel hrať do Košíc do vtedy známej kapely Profily. Bolo to už v čase, keď staré Profily, aj s Marikou Gombitovou, „pohltil“ Modus. V nových hral navrátilec z Modusu Tuli Havaši.
Západ mu stopli
Celý život bol M. Kuľhavý profesionálnym muzikantom. Aspoň na papieri.
„Mal som slobodné povolanie, ale bolo to všelijako,“ hovorí s tým, že prežil lepšie i horšie obdobia. Na Slovkonkcerte mal program s Marikou Klesniakovou - Mistírkovou či Petrom Hečkom. Potom hral zopár mesiacov v bare na Slovensku.
„Mali sme ísť von, ale prišla stopka. Ostatní odišli von, ja som ostal doma, tak som si spravil druhý Fest,“ hovorí o začiatku 80. rokov, kedy sa do zahraničia na zárobky nedostal. Na západ mohol vycestovať až po revolúcii. Dôvody, prečo dostal stopku, dodnes nepozná.
Marián Kuľhavý pôsobil i v ďalších skupinách. Napríklad v Rapsódii, či v skupine Karla Witza, s ktorou spravil prvé nahrávky (Profesor Indigo, Zaliata do skla...) začínajúci Peter Nagy. Práve tie neskoršieho Zlatého slávika katapultovali na vrchol.
Po revolúcii do Nemecka
Kuľhavý ostal v Prešove, obnovil svoju kapelu.
Druhá verzia Festu fungovala od roku 1984 do 1989. Znovu v nej hral Vojto Rusňák, potom Valér Dugas, bubeník Ďodi Adam, ktorého nahradil Košičan Robo a spieval Miťo Brunári.
„Mali sme koncertný program, hrali sme pod PKO. Nebola to zlá kapela,“ spomína na zostavu, ktorá absolvovala niekoľko povestných výletov do Užhorodu či Mukačeva, dva razy vyhrala Šariš Rock, a iné prehliadky na Slovensku.
Keď však prišla revolúcia, Marián so spevákom Miťom putovali do Nemecka. „Bol som tam v podstate 20 rokov. Nie vkuse, ale na striedačku, chvíľu tam, chvíľu v Prešove,“ vraví M. Kuľhavý, ktorý tam dodnes občas odskočí. V Nemecku sa tiež živil hubou, hoci zárobky sa už s tými z časov pred pádom železnej opony porovnať nedali.
Bratislava ho nezlákala
Žiť nastálo ho tam však nikdy nelákalo. Ani sa odsťahovať do Prahy či Bratislavy. „Toto som nechcel nikdy. Ostávam tu celý život. I deda som mal v Amerike a nešiel som do Ameriky. Neťahalo ma to. Sále tvrdím, že ani najlepšie americké kapely nie sú len z Los Angeles či New Yorku, ale z rôznych kútov. Robím muziku hlavne ako hobby, nie ako zárobok, hoci vonku som bol na to, aby som zarobil...“
V roku 2009, keď skončil s Nemeckom, založil M. Kuľhavý tretiu verziu Festu, fungujúcu dodnes.
Okrem Valéra Dugasa v nej pôsobia Miro Kollár, Laco Rogozinski či zvukár Jaro Nižník. Okrem klasického rockového festu a Tásler Pufo Bandu, v ktorom sa podieľa aj na tvorbe skladieb a nahral s ním CD, má aj zoskupenie hrajúce coververzie jeho obľúbencov Beatles.
Čo o ňom povedali
Spoluhráči o jubilantovi
Čo povedali o jubilantovi Mariánovi Kuľhavom jeho terajší spoluhráči z kapely Tásler Pufo Band?
Miroslav Tásler st.: „Patrí medzi špičkových gitaristov, nielen v Prešove. V slovenských muzikantských kruhoch ho poznajú. Len on je skromný, nepriebojný. Je vyslovene rockový typ.“
Peter „Pufo“ Sopko: „Naše osudy sa zblížili vďaka skupine Supercement. Keď Nagy odišiel na vojnu, kapela skončila, ale Karel Witz pokračoval. Marián odišiel a mňa, akurát som prišiel z vojny, poslal na konkurz. Takže mu ďakujem, že som sa dostal ku Karlovi Witzovi. Marián je výborný muzikant, cíti blues, je všetranný...“
Stašo Gut: „Kedysi som dostal radu: Drž sa Mariána a nebudeš nikdy robiť zlú muziku. A tej rady sa držím.“
frk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
