Pri spracovaní Amadea nehľadali inšpiráciu vo filme

Divadlo Jonáša Záborského v Prešove uvedie v piatok na malej scéne svoju druhú premiéru v tejto sezóne.

Život Amadea si vzali ako motív pre svoje ďalšie predstavenie herci Divadla Jonáša Záborského (DJZ). Pod režisérskou taktovkou Michala Náhlíka na malej scéne divadla rozpútavajú boj dvoch hudobných umelcov.

Agentúrny text sme nahradili autorským článkom redakcie Korzára.

PREŠOV. Druhá premiéra DJZ v tejto sezóne sa prenesie do čias života génia Mozarta a jeho kolegu Salieriho.

Príbeh je zinscenovaný z pohľadu Antonia Salieriho, ktorého si zahral Igor Kasala, Mozarta hrá jeho stály herecký kolega Michal Novodomský.

Dramaturgický plán pri otvorení divadelnej sezóny bol pôvodne iný, premiéra Amadea v ňom nemala svoje miesto.

„Naše dve činoherné členky nám otehotneli a keďže jedna z nich mala hrať hlavnú postavu v hre Veselé paničky windsorské, museli sme náhle zmeniť dramaturgický plán,“ vysvetľuje režisér Michal Náhlík.

Titul Amadea pokladali za zaujímavý námet, no stanovili si jasné ciele, keďže verejnosti je dobre známy rovnomenný film.

„Od začiatku sme vedeli, že nemôžeme kopírovať film, ten divadelný text je iný, dialógy sú iné, divadelná poetika je odlišná,“ vysvetľuje Náhlík.

Inšpirovať sa filmom veľmi nechceli ani samotní herci, túžili to urobiť sami.

„Ja som to nechcel vidieť, lebo by som bol ovplyvnený. Radšej si to vytvorím sám, či dobre, či zle, ale nikto mi nemôže povedať, že aha, si to hral ako vo filme,“ hodnotí Michal Novodomský, predstaviteľ Mozarta.

Miesto stovky iba siedmi

Veľa sa aj škrtalo, vyše 98-stranový text sa upravil na 55 strán. Ako hovorí režisér, práca to pre tvorcov nebola ľahká, výsledný efekt nie je ani stotinou Mozartovej tvorby, keďže Juraj Haško, ktorý sa podieľal na hudbe, musel prelúskať vyše 470 CD s Mozartovou hudbou, preniesť ju do 21. storočia a tiež využiť potenciál hercov.

„Requiem malo spievať 100 spevákov a tu sme ho spievali šiesti, siedmi. Veľká vďaka patrí Elene Kušnírovej, ktorá mala na starosti korepetície, pretože tie štvorhlasy boli pracné,“ chváli režisér.

„Keď som sa dostal k tomu textu, tak som si povedal, že s tým nemôžem nič spraviť. Chodil som aj v soboty, nedele, neviem, čomu z toho tam ľudia uveria,“ hovorí s úsmevom Igor Kasala, predstaviteľ Salieriho.

Baletziol a pot nejdú dokopy

Michal Novodomský dal do hry skutočne všetko. Svedčí o tom aj jeho menší úraz ruky.

„Pôvodne v tom cirkusantskom výstupe na začiatku mal Mišo chodiť na rukách. Aj chodil, kým neodkryli baletizol. Ale potom sme zistili, že šmykľavý baletizol a spotený herec nejdú dokopy. Ale to sme zistili až neskôr,“ smeje sa režisér spolu s hercami.

Napriek tomu o tom nie je v hre ani náznaku, Mozart hrá svoju úlohu dušou i telom.

Nie obyčajný priemer

Hra o priemernosti, ktorá nie je priemerná. Aj tak by sa dal definovať Amadeus v podaní prešovských hercov.
Keďže sa priemernosti režisér „bál“, išiel na hercov tvrdou rukou, aby z nich dostal maximum, aby nepadli do priemeru.

Michal Náhlík s úškrnom dodáva, že sa mu vraj dostalo do uší, že je despota a diktátor.

Komentátor na javisku

Netradičným, ale efektným počinom je použitie komentátora.

„Potreboval som niekoho, aby v tomto štylizovanom priestore vysvetlil ľuďom, kto to je, čo sa deje, aby logicky neostali otázniky. Samotný autor veľmi intenzívne písal didaskálie, to sú tie texty v zátvorkách, režijné poznámky. Tak som dostal pocit, že ich môžem zužitkovať. Komentátor mnohokrát číta naozaj autorove poznámky,“ vysvetľuje režisér a dodáva, že sa vlastne dostal do hladiny poľských VHS z 80. rokov, keď jeden prekladateľ neutrálnym hlasom prekladá všetky postavy.