Na Radničnom námestí v Bardejove „vivadzali kačura“. A vyvádzali a zabávali sa aj ľudia. Originálna ľudová tradícia, typická pre mesto Bardejov, pobavila v piatok popoludní stovky ľudí.

BARDEJOV. Fašiangy sú obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy. Boli časom priadok, zakáľačiek a svadieb. Sprevádzali ich zábavy a fašiangové sprievody masiek.

Magické rituály, charakteristické pre fašiangové obdobie, mali blahodarne pôsobiť na očakávanú dobrú úrodu. Ich podstatou bolo úsilie ovplyvniť vegetačný proces, od ktorého priamo i nepriamo závisel život ľudí.

„Vivodzeňe kačura“ bol posledný fašiangový tanec na tzv. sedliackom bále, fašiangovej zábave sedliackej vrstvy v Bardejove, ktorým vyvrcholili zvyky na záver fašiangov.

Bardejovský rodák Bartolomej Krpelec vo svojej knihe Bardejov a jeho okolie dávno a dnes z roku 1935 o tomto zvyku píše: „Zdá sa, že „kačur“ je výlučne zvykom Bardejova. Vymyslela si túto veselicu v dávnej dobe roľnícka vrstva obyvateľstva.“

Kačur – tanečník a organizátor

Na rozdiel od kačurových tancov z iných častí Slovenska to bol v Bardejove párový tanec, pričom páry boli radené za sebou. Tie obtancovali sálu, v ktorej sa slávnosť konala, prípadne odtancovali až na námestie.

Tancovali na hudobnú melódiu, ktorá sa inokedy nehrala. Tanečníkov vyberala rada starejších a tanec organizoval tzv. „kačur“ - šikovný, dobrý tanečník a vtipný mládenec, ktorý žartoval a udržiaval dobrú náladu.
Bol oblečený v kroji a na hlave mal masku prišitú na klobúk, ktorý bol obkrútený slameným povrieslom a za ním bolo zastoknuté kačacie krídlo.

Pred samotnou tancovačkou mládenci podkúvali dievky i nevesty, aby mohli dobre tancovať. Dievčatá zase holili mládencov a mužov veľkou drevenou britvou a namiesto mydla im natierali tváre ľadom alebo snehom z vaječných bielkov.

Nariadenie zabávať sa

Aj tento rok boli súčasťou „kačurovskej“ veselice na bardejovskom Radničnom námestí ľudová hostina a zábava. Návštevníci mali možnosť vidieť domácu zabíjačku a ochutnať jej tradičné výrobky a fašiangové klobásy.

Vyvrcholením slávnosti bol ľudový sprievod na čele s bardejovským kačurom, ktorý zabúchal na dvere radnice a od bardejovského richtára si vypýtal povolenie na zábavu.

„Pretože ste ľudia mladí, čestní, zodpovední, usilovní a robíte pre mesto len to najlepšie, preto si zábavu, oddych a relax jednoznačne zaslúžite. Preto nielen povoľujem, ale nariaďujem vám zabávať sa až do bieleho rána. A aby sa tá zábava dobre začínala, mám tu krásne gazdinky, ktoré dobrým trúnkom vás počastujú.“

Týmito slovami povolil bardejovský primátor poslednú fašiangovú zábavu pred veľkým pôstom.

Aby si našiel nevestu

Vladimír Kendra, tanečník folklórneho súboru Tarka z Bardejova, ktorého členovia spoločne s mestským oddelením kultúry Vivodzeňe kačura organizovali, nám o tradícii povedal: „Kačur alebo Kačurik bol pôvodne slobodný mládenec. Každý rok pred veľkým pôstom sa usporadúvala ľudová zábava, aby si Kačurik našiel partnerku alebo ženu. Bavili sa obyčajný ľudia, bola to zábava prostých sedliakov, bohatí mali vstup zakázaný, chodili sa iba pozerať. Táto tradícia je špecifická len pre mesto Bardejov. Ten večer sa ukončia fašiangy a pre nás kresťanov sa začína veľký pôst.“

Popolcovou stredou, ktorá tento rok pripadne na 5. marca, sa končí rušné a hojné fašiangové obdobie. A začína tzv. veľký, štyridsaťdňový pôst. Kresťania v tomto období prežívajú čas odriekania. Fyzicky aj duševne sa pripravujú na najdôležitejší kresťanský sviatok – Veľkú noc.

Holenie mládencov a mužov. Veľká drevená britva a sneh z vajíčok namiesto mydla.


Folklórny súbor Tarka. Tanečníci sa aj tento rok zúčastnili kačurovského sprievodu.
Foto: mh

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári