Výtvarník Harangozó: O mozaiku v Prešove som zrejme prišiel

Stanislav Harangozó kedysi spravil veľkú mozaiku pre budovu rozhlasu. Výtvarník sa obáva, že už o ňu prišiel.

Majster pastelu, docent Stanislav Harangozó (57), vystavoval po celom svete, ale v Prešove má premiéru až teraz. V šarišskej metropole však kedysi spravil veľkú mozaiku pre budovu ukrajinského štúdia Československého rozhlasu. Výtvarník sa obáva, že už o ňu prišiel.

PREŠOV. Takmer päťdesiat obrazov vystavuje v prešovskej galérii Átrium Stanislav Harangozó. Majster pastelu, ako ho titulovala kurátorka Mária Kostičová, vystavoval po celom svete.

Individuálne výstavy mal od Pekingu, Soulu cez Londýn, Rím až po Moskvu. V Prešove však tento maliar, ktorého na škole formovali majstri Dezider Milly, Vincent Hložník a Orest Dubay, ešte nevystavoval.

Mozaika v budove rozhlasu

Teraz k tomu dopomohla náhoda. V rámci Bratislavských hudobných slávností 2012 vystavoval v Redute. Oslovili ho zo Štátnej filharmónie Košice.

Odtiaľ sa výstava presunula aj do Trebišova, kde ho kamarát - výtvarník Štefan Bubán upozornil na malú prešovskú galériu.

Prvý dotyk s mestom však mal už v roku 1986. Keď sa dokončilo Ukrajinské rozhlasové štúdio Československého rozhlasu, oslovil ho architekt, aby v ňom spravil mozaiku.

Štúdio už neexistuje, rozhlas chátrajúcu budovu predal a prebiehajú v nej rekonštrukčné práce.

„Bol som zvedavý, čo s ňou je. Nedostal som sa dnu, boli tam robotníci. Na mozaike neboli symboly minulého režimu, dôraz bol kladený na vysielacie vlny,“ povzdychol si autor. Podľa jeho slov sa už dnes mozaiky sa nerobia, sú technologicky náročné.

„Osem mozaík mám v Bratislave. Tam si to vážia,“ doplnil.

Erotický podtext obrazov

Na prešovskej výstave prezentuje obrazy z obdobia posledných desiatich rokov. Najmä s motívom hudby, ale aj erotiky.

„Erotika je v tej hudbe,“ naznačil Harangozó. Sám sa hudbe nevenuje, no už na vysokej škole k nej pričuchol cez klub milovníkov opery.

Výstave teda dominujú obrazy s erotickým podtextom, nechýbajú ani ukážky krajinomaľby, ktorá je silnou stránkou autora. Spolu s Orestom Dubayom, ktorému robil asistenta, pochodili krajinu, najčastejšie maľovali na Spiši.

„Slovenská krajina je tak jedinečná a tvárna. Môžem to porovnávať s Čínou či Izraelom. Možnosti zobrazenia slovenskej krajiny výtvarnou rečou sú široké. Až je hriech, že sa tu krajinomaľba dostala do úzadia,“ poznamenal docent Harangozó, ktorý sa narodil a vyrastal v inšpiratívnom prostredí v Komjaticiach (okres Nové Zámky). V jeho rodine výtvarníci neboli, vydal sa vlastnou cestou.

V rodnej dedine sa dostal i sakrálnej tvorbe, keď raz niekto ukradol obraz z miestneho kostola.

„Popýtal ma miestny farár, či môžem namaľovať obraz. Vtedy som už bol v škole, kde sme robili sakrálne motívy. Dostal som zaň 200 korún,“ pousmial sa akademický maliar.

Pocta pastelu

„Výstava by sa dala nazvať poctou pastelu. Je to veľmi náročná technika. Nechcem ublížiť olejomaľbe, ale pastel je technika, kde nemožno nič oklamať,“ priblížila jeho prešovskú výstavu, ktorá potrvá do polovice apríla, kurátorka Mária Kostičová.

Detail. Takto vyzerala mozaika v budove rozhlasu.