Aj keď už existuje východisko, zatiaľ sa nezačalo realizovať. Konštatovala to aj špeciálna komisia na monitorovanie stavu v chránenom ložiskovom území Prešov-Solivar, ktorá minulý týždeň zasadala na prešovskej radnici.
PREŠOV. Úlohou tejto komisie je tlačiť na Rudné bane š. p. Banská Bystrica, Ministerstvo hospodárstva SR aj Ministerstvo životného prostredia SR, aby toto územie neostalo bez správcu a začali podnikať najnutnejšie kroky pre eliminovanie rizík.
Hlavný banský úrad v Banskej Štiavnici aj Obvodný banský úrad v Košiciach totiž po prieskume potvrdili, že vytekajúca soľanka ohrozuje zdravie aj majetok ľudí.
Solivarčania sa boja toho, že sa dobývací priestor prepadne podobne ako v Poľsku a ohrozí ich domy. Soľanka totiž stále vyteká a vrty sú v zlom stave. Od roku 2010 sa o ne nikto nestará.
Odborníci z banských úradov východisko našli. V prvej etape by malo ísť o oplotenie banského poľa, aby bola zabezpečená ochrana zdravia aj majetku obyvateľov v danej lokalite.
Komisia očakáva, že štát uvoľní na tento účel 150-tisíc eur. V ďalších etapách by sa malo sanovať celé územie, kde je v súčasnosti ešte 157 vrtov a na to je podľa odhadov potrebných ešte 8 miliónov eur.
„Zatiaľ sme žiadnu odozvu z ministerstva hospodárstva nedostali,“ povedal nám po komisii jej člen Ľudovít Malaga (nez.).
Soľanku treba vyťažiť
Problém ložiska je v tom, že soľ bola ťažená mokrým spôsobom. Je rozbité tektonickými poruchami a v nadloží sú bobtnajúce íly.
„Kaverny sú naplnené asi na 90 percent ílom a 10 percent tvorí soľanka. Treba ich zaplniť pevným materiálom a soľanku vyťažiť,“ vysvetlila situáciu členka komisie a bývalá vedúca ťažby v Solivaroch Viera Ježíková na poslednom kontrolnom dni.
Spolu s geológom Petrom Verdonom a banským meračom Imrichom Leščinským sú odborníkmi, ktorí rizikový priestor dôverne poznajú a sú ochotní pri sanácii poskytnúť cenné rady.
Vyťažená soľanka sa môže ďalej používať ako cestárska alebo kúpeľná soľ. Podľa Ježíkovej sa musí spracovať. Nie je vhodné ju ani vypustiť do tokov, ani prevážať.
Banskí odborníci odporúčajú, aby sa spracovala na priemyselné účely priamo v lokalite.
Vlastníkov územia poznajú
V komisii sa tiež zaoberali požiadavkou upresniť zoznam vlastníkov pôdy v dobývacom území.
Časť totiž vlastní cirkev, ale aj desiatky súkromných majiteľov, ktorí v minulosti za zabratie pôdy dostávali peniaze. Tí chcú teraz svoju situáciu riešiť, ale nevedia s kým.
„Všetkých vlastníkov pozemkov v dobývacom priestore už poznáme, mesto nám pripravilo podklady, ale v prípade začiatku sanácie musia ďalej rokovať so správcom územia,“ informoval Malaga.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
