PREŠOV. Cieľom je poukázať na veci a skutočnosti, o ktorých už mladšia generácia možno ani netuší a mala by, oboznámiť s históriou, ktorej možno nie je venovaná dostatočná pozornosť.

Mesto Prešov má databázu, v rámci ktorej eviduje pamätihodnosti mesta na základe zákona o ochrane pamiatkového fondu.

„Hlavným dôvodom na vytvorenie takejto evidencie bolo zachovanie tých významných súčastí kultúrneho dedičstva, ktoré nie sú zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR ako národné kultúrne pamiatky,“ informovala Mária Pervanová z oddelenia kultúry a športu.

Tým, že sa do tejto evidencie zaradia aj pamiatky Prešova, zdôrazňuje sa význam pamätihodností, zvyšuje sa atraktivita a má aj pozitívny vplyv na turizmus.

Prešovské pamätihodnosti sú zverejnené na webovej stránke mesta, dopĺňajú sa raz ročne, na základe výzvy, ktorá je adresovaná inštitúciám, občanom mesta a spoločnostiam v rámci mesta.

Aktuálny stav predstavuje zapísaných 17 hmotných nehnuteľných pamätihodností, 7 nehmotných pamätihodností a 8 hmotných hnuteľných pamätihodností.

Rovnobežka aj kúpele

Medzi hmotné hnuteľné pamätihodnosti sa radia napríklad erbové listiny z rokov 1558, 1548, 1453 či Breviár Codex z roku 1375.

Nehmotnými zapísanými pamätihodnosťami sú napríklad dátum 2. júl 1995, kedy Prešov navštívil pápež Ján Pavol II., rok 1572 – začiatok ťažby soli v Solivare, či 49. rovnobežka.

K hmotným nehnuteľným pamätihodnosiam patria napríklad Aleja Kmeťovho stromoradia, Cemjata – mestské kúpele či jedna z najnovších, Vodárenská veža.

Návrhy na ďalšie pamätihodnosti je aktuálne možné podávať do konca marca.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári