Celková finančná bilancia mesta za rok 2013 je plusová. Po polmiliónovom schodku v roku 2012 Bardejov minulý rok hospodáril s prebytkom viac ako 590-tisíc eur.

BARDEJOV. Na marcovom rokovaní mestského zastupiteľstve poslanci jednohlasne schválili záverečný účet mesta za rok 2013. Zobrali na vedomie aj odborné stanovisko kontrolóra Vladimíra Harajdu k tomuto účtu.

Vo svojej správe uvádza, že rok 2013 bol potvrdením dobre nastaveného kurzu. „Ekonomika je však vždy o tom, ako dokážeme hospodáriť s tým, čo dostaneme,“ dodal.

Podľa Miloša Mikulu, vedúceho oddelenia ekonomiky MsÚ, bol rok 2013 v porovnaní s troma predchádzajúcimi o niečo lepší. Celkové príjmy z miestnych daní a poplatkov za rok 2013 vo výške 2,36 milióna boli vôbec najvyššie v celej histórii mesta.

V bežných príjmoch došlo medziročne k nárastu o 4 percentá a celkový prebytok bežného rozpočtu mesta za rok 2013 je takmer 1,5 milióna eur. Kapitálový rozpočet skončil so schodkom 0,905 milióna eur. Výdavky na investície dosiahli úroveň viac ako 1,8 milióna.

Zostatok prerozdelia do fondov

Celkový hospodársky výsledok mesta (bez finančných operácií) predstavuje prebytok 590-tisíc eur, kde príjmy predstavovali 21,1 milióna eur a výdavky 20,5 milióna eur. V roku 2012 to bol schodok 508-tisíc eur. Rozdiel medzi celkovými príjmami a výdavkami vrátane finančných operácií je 369-tisíc eur, ktoré budú prerozdelené do rezervných fondov a fondu ochrany prírody.

„Veľkými rizikami do budúcna sú záporná bilancia odpadového hospodárstva, kumulatívna strata mestských bytov na sídlisku Vinbarg, veľmi vysoké výdavky na MHD, finančné vysporiadanie s prevádzkovaním zariadenia pre seniorov Topľa ako aj záväzky po lehote splatnosti mestského podniku Bapos. Najväčším rizikom do budúcna je však spolufinancovanie veľkých grantov,“ uviedol pri predkladaní návrhu záverečného účtu Mikula.

Savčinský: Problémom je Bapos

Poslanec MsZ Vladimír Savčinský (SDKÚ-DS) pripomenul, že pred troma rokmi sa mesto dostalo skoro na kolená a malo obrovský problém po výpadku podielových daní.

„Prežili sme to, ale ešte stále ideme v búrlivých vodách. Pred rokom sme už rozpočet nastavili dobre a výsledkom je, že sme skončili s akým–takým prebytkom. Riziká sa ale nemenia. Stále nevieme, čo budeme robiť s odpadovým hospodárstvom a stále je veľkým problémom mestský podnik Bapos,“ uviedol Savčinský.

„Prispením každého z vás sa podarilo v roku 2013 dosiahnuť veľmi, veľmi slušné výsledky. Môžeme sa pochváliť hlavne tým, že sa ušetrilo na bežných výdavkoch rozpočtu. Neziskovým organizáciám, nadáciám a občianskym združeniam sme dali 410-tisíc eur. Prebytok rozpočtu je v danej situácii a v danej dobe veľmi pozitívny,“ zhodnotil záverečný účet mesta primátor Boris Hanuščak (Smer).

Rozcestovaný úrad?

Celkové výdavky na kapitolu „Manažment a správa mesta“ boli v minulom roku 1,96 milióna eur. Paradoxom pri volených orgánoch mesta je, že neposlanci sa nezúčastňujú na zasadnutiach komisií pravidelne. Mestu tak ušetrili 2-tisíc eur.

Naopak, poslanci potrebovali oproti plánu absolvovať v minulom roku tri rokovania navyše a prečerpali tak 4-tisíc eur.

Z nákladov úradu stojí za zmienku dosť rozcestovaný úrad, keď v roku 2013 absolvovali jeho zamestnanci 141 služobných ciest. Pri 250 pracovných dňoch ročne sa dá povedať, že mestskí zamestnanci sú na služobnej ceste častejšie ako každý druhý deň.

Zvyšujú sa aj náklady na reprezentačné výdavky, ktoré boli v minulom roku 35 415 eur. Mesto teda spotrebuje na reprezentáciu viac ako 140 eur denne. Podľa kontrolóra tieto náklady súvisia s čulým stykom mesta s partnerskými mestami a hosťami, ktorí navštevujú Bardejov.

A nezasneží

Rozpočtová kapitola „Doprava“ zhltla minulý rok 1,4 milióna eur. Jej nosným programom je Údržba miestnych komunikácií realizovaná mestským podnikom Bapos.

„Ak si ktokoľvek myslí, že sa dá ušetriť, ak nesneží, tak je na omyle. Ba naopak, ešte bolo treba 20-tisíc eur pridať. Náhradné práce, náklady s nimi spojené aj pohotovosť všetkých, ktorí sa podieľajú na zimnej údržbe tiež čosi stojí,“ komentuje Harajda.

Do športu išlo 810-tisíc eur

Do fondov na podporu športu sa podľa Harajdu nalialo takmer 400– tisíc eur, o 20-tisíc viac než v roku 2012.

Filozofia prenájmov športových zariadení pokračuje, aj napriek nedodržiavaniu zmluvných podmienok. Hlavne pri prenájme zimného štadióna.

„Toto však platí obojstranne. Mesto nedokáže už roky vybaviť reklamáciu u zhotoviteľa stavby, ktorá brzdí hokejový klub HC 46 v investičnej výstavbe. Tou sa totiž zaviazalo zveľadiť športový stánok,“ vysvetľuje Harajda.

Čo s krytou plavárňou?

Podľa jeho správy by bolo potrebné prehodnotiť aj filozofiu krytej plavárne. Tým, že sa bazén odstaví a umožní sa „podnikateľom“ zarábať na letných kúpaliskách, Bapos nič nezíska, pretože náklady sa presúvajú so zamestnancami na verejnú zeleň.

Akurát Bapos stráca dobré meno. Pri výstavbe športovísk mesto neuhradilo projektantovi za cyklotrasy, na druhej strane však zaplatilo za projekt skateparku, ktorý sa bude realizovať až v nasledujúcom roku.

Nie je TIK ako TIK

„Prevádzky TIK-ov (Turistická informačná kancelária) idú dvojakým režimom. Kým v Bardejove je TIK dostatočne viditeľný i zviditeľnený, a to ho prevádzkuje súkromný subjekt, v Bardejovských Kúpeľoch pôsobí TIK skôr ilegálne,“ myslí si kontrolór a dodáva: „Málokto totiž vie, že v tomto priestore sídli mestský TIK s mestským zamestnancom, hoci na polovičný úväzok. A že tam má sídlo aj Združenie cestovného ruchu „Šariš – Bardejov“.

Skôr je viditeľné obchodné meno tretieho subjektu - obchodnej spoločnosti, ktorá tam tak isto má sídlo. Do propagácie mesta prostredníctvom založeného združenia cestovného ruchu nalialo mesto 30-tisíc eur. Efekt z tohto spolku ku koncu roku bol nulový.“

Kino a televízia

Na rozpočtovú kapitolu „Kultúra a médiá“ sa v roku 2013 spotrebovalo celkovo 345-tisíc eur. Zo všetkých finančných prostriedkov, ktoré boli použité v tomto programe, až 74 percent tvoria prevádzkové náklady kina Žriedlo a Bardejovskej televízie.

„Kino Žriedlo bolo svojho času výkvet kultúrneho stánku na Slovensku, v súčasnosti je to pravý opak a investície, ktoré by potrebovalo na modernizáciu je veľmi ťažké odhadnúť. Tento kolos bez patričnej modernizácie je absolútne zbytočný,“ tvrdí Harajda.

Zistili sme

Čo je záverečný účet mesta?

Po skončení rozpočtového roka obec a vyšší územný celok údaje o rozpočtovom hospodárení súhrnne spracujú do záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku.

Obec a vyšší územný celok sú povinní dať si overiť účtovnú závierku podľa osobitného predpisu. Pri overovaní účtovnej závierky audítor overuje tiež hospodárenie podľa ich rozpočtov v súlade s týmto zákonom, hospodárenie s ostatnými finančnými prostriedkami, stav a vývoj dlhu a dodržiavanie pravidiel používania návratných zdrojov financovania.

Ak audítor pri overovaní zistí porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, je povinný tieto skutočnosti písomne oznámiť ministerstvu financií; ministerstvo financií alebo ním poverená správa finančnej kontroly je oprávnená tieto skutočnosti preveriť, pričom postupuje primerane podľa osobitného predpisu.

Záverečný účet obce a záverečný účet vyššieho územného celku obsahuje najmä:
a) údaje o plnení rozpočtu
b) bilanciu aktív a pasív
c) prehľad o stave a vývoji dlhu
d) údaje o hospodárení príspevkových organizácií v ich pôsobnosti
e) prehľad o poskytnutých zárukách podľa jednotlivých príjemcov
f) údaje o nákladoch a výnosoch podnikateľskej činnosti
g) hodnotenie plnenia programov obce

mh

Fakty

Bežné príjmy: 20,25 milióna.Bežné výdavky: 18,75 milióna.Bežný rozpočet – prebytok: 1,49 milióna.

Kapitálové príjmy: 851-tisíc

Kapitálové výdavky: 1,75 milióna. Kapitálový rozpočet – schodok: – 905-tisíc.

Príjmové finančné operácie: 716-tisíc. Výdavkové finančné operácie: 938-tisíc. Rozdiel vo finančných operáciách – schodok: – 222-tisíc.

Plnenie rozpočtu bez finančných operácií – prebytok: 590-tisíc. Plnenie rozpočtu s finančnými operáciami – prebytok: 369-tisíc

mh

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári