Obyvateľov Krásnej Lúky trápi hlavne potok

KRÁSNA LÚKA. Napriek tomu, že šarišská obec Krásna Lúka si pripomenie už 720. výročie svojej existencie, podľa záznamu v obecnej kronike svoje terajšie pomenovanie oficiálne používa až od roku 1948.

Do tohto času ju nazývali nemeckým, prípadne maďarským ekvivalentom jej súčasného mena, všade však bola známa ako Schőne Wiese alebo ľudovo ju volali Šenviz.

"Ešte ako malý chlapec si pamätám, že konské povozy z našej dediny mali označenie nemeckým názvom Šenviz (Schőne Wiese). Toto pomenovanie nám zostalo z čias, keď tu boli nemeckí osídlenci. Ešte stále sa tu nájdu aj nemecké priezviská ako Zimmerman, Stieber, ale obyvatelia sa hlásia hlavne k slovenskej národnosti," hovorí starosta obce Štefan Bujňák.

Konštatoval, že ľudia sa v tejto oblasti živili hlavne poľnohospodárstvom. Keďže pôda na svahoch nebola taká úrodná, postupne sa preorientovali predovšetkým na chov dobytka a domácich zvierat.

"Roľnícky pôvod našej obce dokumentuje aj náš erb, kde je zobrazený na červenom podklade oráč v bielom oblečení, ktorý kráča za pluhom a za ním je zviazaný snop obilia zlatožltej farby," vysvetľuje starosta obce.

Za rok sa narodia asi dve deti

Šarišská obec Krásna Lúka, okres Sabinov, leží v údolí Kučmanovského potoka v Spišsko-šarišskom medzihorí.

V súčasnosti je tu okolo 180 rodinných domov, v ktorých žije vyše 700 obyvateľov. V obci je pošta, obchod, vodovodná sieť, škôlka a malotriedna základná škola.

V priebehu roka sa v obci narodia asi dve deti, takže udržať základnú školu je veľmi náročné. Vedenie obce sa teda muselo predovšetkým vysporiadať s opravou starej budovy, ktorá bola nevyhovujúca a s vysokými energetickými nákladmi.

"Rekonštrukcia školy nás vyšla asi na 150 000 eur, opravili sme strechu, zateplili budovu a urobili to najdôležitejšie. Zo štátu sme na túto akciu dostali príspevok asi 23 000 eur," doplnil starosta.

Ďalšie prostriedky zhruba vo výške 100 000 eur museli investovať do opravy budovy obecného úradu, ktoré opäť musel zniesť obecný rozpočet. Pred úradom opravili chodníky, na čo získali dotáciu z eurofondov. Ďalšie komunikácie museli zaplatiť z vlastnej pokladne.

"Rekonštrukcia obecných komunikácií nás stála približne 250 000 eur. Musíme však povedať, že cesty sú pomerne kvalitné. Nemáme však hotové všetko, ešte ďalšie opravy nás čakajú," dodáva Bujňák.

Starosti im robí potok

Starosti však obyvateľom obce robí miestny potok. Ten sa v čase búrok a prívalových dažďov rýchlo naplní a ohrozuje predovšetkým komunikáciu, ktorá sa tiahne vedľa neho.

"Robí nám veľké problémy, lebo voda tu má veľký spád. Ľudia si brehy nejako spevňujú a pomôže na brehu aj koreňová sústava, ale pri veľkej prietrži mračien máme obavy, že nás zaplaví. Minulý rok bola povodeň a chýbalo len niekoľko centimetrov, aby neprešla voda cez most v dedine," uviedol Bujňák.

Dodal, že projekt na protipovodňové opatrenia už majú spracovaný a po jeho ukončení by sa mali riziká škôd výrazne znížiť. Na jeho realizáciu však treba asi milión eur. Spôsob financovania tohto projektu ešte obec nemá vyriešený, preto čaká na výzvu z európskych fondov.