Okrem unikátnych konštrukcií ponúka aj časti zo zhoreného hradu Krásna Hôrka.
PREŠOV. Slovensko je krajinou s unikátnymi drevenými krovmi. Takéto stavby sa už v súčasnosti nikde nerobia.
Výnimkou je Krásna Hôrka, ktorú obnovujú po devastujúcom požiari z roku 2012.
Historické krovy zmapovali pamiatkari a prezentujú ich na unikátnej výstave v Krajskom múzeu v Prešove. Nechýbajú na nej ani pôvodné trámy z Krásnej Hôrky.
Výstavu rozšírili
Výstava historických krovov Drevo kresané časom sa pred dvoma rokmi v menšom rozsahu objavila v Slovenskom národnom múzeu v Martine, následne mala dve zastávky v ČR.
Rozšírená o päť panelov z Krásnej Hôrky, o spišské historické krovy a ukážky mestskej architektúry z Prešova, Bardejova a z Levoče sa momentálne (do 25. mája) nachádza v Prešove, odkiaľ zamieri do Poľska.
Slovenské unikáty
„Výstava je pripravená z dlhoročnej výskumnej práce, ktorú sme robili na jednotlivých strechách Slovenska. Začali sme Žilinským krajom, kde bolo vyhodnotených okolo 400 konštrukcií historických krovov. Robili sme tiež výskum v Spišskej Kapitule, kde sú najhodnotnejšie krovy, so sklonom až 68 stupňov. Nachádzajú sa v kaplnke Zápoľských z 15. storočia,“ konštatoval odborný pracovník Krajského pamiatkového úradu Prešov Ľubor Suchý.
Strmá konštrukcia, so 68-stupňovým sklonom, nie je jediný unikát slovenských krovov. V dóme sv. Martina v Bratislave je dodnes zachovaný vyše 22-metrový krov z roku 1435, ktorý je podľa pamiatkarov „najväčšou stredoeurópskou stredovekou, dodnes zachovanou konštrukciou“.
Historické drevené krovy sú vzácne tým, ako boli postavené. „Tento systém konštruovania sa už asi 150 rokov nerobí. Zanikol už ten fortieľ... Terajší tesári sú viac pilčíci než tesári. Všetko sa robilo výhradne sekerami, na prepílenie trámov sa používali ručné píly. To unikum je v tom, že tieto konštrukcie už dnes nikto nerobí a len keď príde k nejakej deštrukcii ako na Krásnej Hôrke,“ uviedol Ľ. Suchý.
Do pôvodného stavu
Pôvodné krovy na hrade Krásna Hôrka zdevastoval požiar. Vo vnútri bola taká vysoká teplota, že sa roztavili zvony. Zachovalo sa len niekoľko obhorených dvestoročných trámov, ktoré môžu vidieť návštevníci múzea. Prezentované sú aj doposiaľ urobené rekonštrukčné práce.
Spolupráca pamiatkarov, projektantov a tesárov prináša svoje ovocie. Vznikajú tam presné repliky toho, čo bolo. Hotové sú spodné rošty z tvrdého dubového dreva, spájané boli klasickou tesárčinou, drevenými kolíkmi.
„Tím projektantov odviedol perfektnú prácu. Boli to hodiny a hodiny až týždne debát, je to prepracované do detailov. Taktiež práca tesárov je veľmi kvalitná,“ poznamenal pamiatkar.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
