Folklórny súbor Šenvižan z Krásnej Lúky (okr. Sabinov) sa prezentuje na verejnosti niečo vyše roka. A fungujú aj bez vedúceho.
KRÁSNA LÚKA. S Krásnou Lúkou sa väčšine verejnosti spájajú mená Ondrej a Monika Kandráčovci. Ondrejovo rodisko však začal posledný rok prezentovať aj Folklórny súbor Šenvižan. Tvoria ho samí mladí ľudia so vzťahom k ľudovej piesni.
Tlačiť sa navzájom
Súbor tvorí 11 členov, z toho sú šiesti chlapci. Dokopy sa dali spontánne, pri príležitosti svadby jednej z členiek. Tam sa predstavili s čepčením a družbovským tancom. Intenzívne však fungujú rok.
„Máme za sebou už každý typ akcie – svadby, oslavy aj jeden festival,“ vymenovala členka Katarína Bujňáková. Nacvičujú každý týždeň, podľa potreby aj častejšie.
Zaujímavosťou je, že nemajú „oficiálneho“ vedúceho.
„Nemáme nad sebou nikoho, kto by nás tak nejako tlačil, tak sa snažíme tlačiť sami navzájom, fungovať na jednej úrovni,“ vysvetľuje systém práce Katarína.
Z hudobnej zložky majú akordeón a bubon, intenzívne spolupracujú aj s inými telesami a hudobníkmi.
Majú už i hymnu
Folklóru priúčajú aj deti v miestnej základnej škole, tie však zatiaľ fungujú nezávisle od Šenvižana. Možno rastie aj nová generácia.
„Náš status je posúvať folklór aj medzi mladých. Nech sa aj deti učia, púšťajú do toho,“ povedal Peter Novysedlák, spevák a akordeonista v súbore.
V repertoári sa snažia prezentovať najmä folklór z Krásnej Lúky, šarišské pesničky.
Najnovším počinom súboru je nahrávka tzv. krásnolúčanskej hymny V čarnej hure na jedlici. Je vytvorená na počesť autora piesne Viktora Novysedláka, už zosnulého rodáka z Krásnej Lúky. V obci sa hneď uchytila.
Ďalšou zaujímavosťou v Šenvižane je, že v prípade terajšieho súboru sa „preskočila generácia“. Dosiaľ totiž v obci nefungovalo žiadne teleso, naposledy ešte za čias starých mám.
„V starom Šenvižane bolo veľa našich dedkov, babiek. Našich rodičov to obišlo a prišlo to k nám,“ tvrdia mladí folkloristi.
Kroje sú „limitovaná edícia“
Pokiaľ ide o kroje, nemajú to jednoduché. „Tie sa zatiaľ požičiavajú. To je to najkomplikovanejšie, ale sme si už zvykli,“ povedala Katka Bujňaková. Postupne sa však osamostatňujú, šije ich práve Katkina mama.
„Dievčatá majú kroje šité, také neušije nikto, my to nazývame limitovaná edícia,“ smejú sa. Vraj sa šitiu venuje aj Katkin dedko, ale má iný štýl.
„My sme chceli také modernejšie, aby sme sa necítili ako staré babky,“ vysvetľujú dievčatá.
Chlapci na tie svoje kroje ešte čakajú, ale aj tu je iniciatíva, Petrova mama začala šiť lajblíky a košele. „Krásna Lúka? Poskupovať mašiny a normálne bude krajčírska dielňa,“ zhodnotil so smiechom Peter Novysedlák.
Raz aj CD, materiál majú
Chcú mať vlastné kroje, pre seba i pre svojich nástupcov. Veria, že sa súbor uchytí, ich snom je i nové CD.
Materiál naň by bol.
„Autor piesne, Peťov ujo, nám zanechal texty, treba ich zhudobniť,“ zhodnotila Dominika Bujňáková.
Entuziazmus majú, aj chuť. A vraj niečo je aj v prostredí.
„Myslím, že každý z nás má ten koreň folklóru v sebe, už len tým, že vyrastáme na dedine. Či akcia, či rodinná oslava, vždy sa spieva,“ zhodli sa folkloristi z Krásnej Lúky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
