BARDEJOV. Ladislav Gál (61) je profesionálny huslista. Už tri sezóny hrá so salónnym orchestrom v Bardejovských Kúpeľoch. V týchto dňoch ho môžete počuť na Hviezdoslavovej ulici pri Radničnom námestí.
Hral v štátnom divadle v Košiciach, učil na základnej škole aj konzervatóriu, účinkoval vo folklórnom súbore Železiar, nahrával programy pre televíziu. Ako koncertný majster pôsobil v Nemecku, Budapešti aj v Taliansku.
„Pochádzam z Košíc a do Bardejova som sa dostal tak, že už tretiu sezónu v lete hrávam so salónnym orchestrom v Bardejovských Kúpeľoch. Sem do mesta som si prišiel vyskúšať zahrať na ulici a urobiť trošku atmosféru. Myslím si, že do Bardejova to naozaj patrí. Je tu krásne námestie a od ľudí mám veľmi dobrú odozvu,“ prezradil majster.
Zabudnúť a robiť radosť
Profesionálny muzikant odišiel v roku 1991 do vtedajšieho západného Nemecka. Šesť rokov tam pôsobil ako koncertný majster. Pred deviatimi rokmi sa vrátil naspäť.
„V Nemecku som mal veľký úspech a s ľuďmi odtiaľ stále udržiavam kontakty. Volajú mi, čo je so mnou, lebo sa dozvedeli, že som dostal zákernú chorobu. Karcinóm prostaty. Rozhodol som sa chodiť po mestách a hrať na ulici hlavne preto, aby som na to zabudol a urobil ľuďom radosť. Pretože hocikde, kde prídem, stretávam úžasných ľudí,“ zdôveril sa nám Ladislav Gál.
Aj minulý piatok mali Bardejovčania možnosť počuť jeho široký repertoár. Od ľudovej hudby a čardášov, cez klasiku, Brodway melódie až po moderné štandardy ako napríklad Beatles.
„Celý život som hral na husliach a teraz, bohužiaľ, už nemôžem a nechcem čakať, či mi niekto zavolá. Nerobím to kvôli peniazom. Jednoducho potrebujem hrať,“ hovorí umelec.
Ľudia dávajú optimizmus
„Nikdy by som neveril, že v Bardejove sú takí fantastickí ľudia. Viete, z Bratislavy počúvate, že čím ďalej na východ, tým je to horšie. Nie je to pravda. Naopak. Ľudia sa pri mne zastavujú, melódie poznajú a hovoria mi, že robím mestu výbornú atmosféru. Aj keď hrám klasiku alebo opery, ľudia to poznajú. Rozumejú hudbe. Dávajú mi optimizmus a radosť do života,“ vysvetľuje pouličný hudobník.
„Poviem vám jeden príbeh,“ pokračuje vo svojom rozprávaní Ladislav Gál.
„Keď som ešte v osemdesiatych rokoch hral v štátnej opere v košickom divadle, boli sme tam ôsmi huslisti. Raz sme ale potrebovali deväť prvých huslistov. Vtedy prišiel jeden náš starší kolega, 71-ročný huslista, ktorý v ten deň nemal hrať, pretože mal voľno. Pred predstavením si sadol do orchestra a čítal noty. Podišiel som k nemu a opýtal sa ho, čo tam robí. Povedal, že študuje partitúry a že by dnes chcel hrať. Hoci aj zadarmo. Chcel sa s niekým dohodnúť a zastúpiť ho. Vtedy nám to práve prišlo vhod, ale ja som až teraz po rokoch pochopil, čo mi vlastne povedal. Potreboval hrať.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
