Mesto Prešov presiahlo stanovený limit úverovej zaťaženosti a je na pokraji nútenej správy. Tvrdí to vyzývateľka primátora Prešova Pavla Hagyariho (nez.) v komunálnych voľbách a členka mestskej rady Andrea Turčanová (KDH). Radnica to jednoznačne popiera.

PREŠOV. Mestská poslankyňa upozornila na to, že pri návrhu záverečného účtu mesta chýba stanovisko hlavného kontrolóra i audit.

Z jej prepočtov vyplýva, že pri bežných príjmoch mesta 52,47 milióna eura v roku 2013 a celkových záväzkoch 31,62 milióna eura to predstavuje zadlženosť 62,17 percenta, čo už znamená nútenú správu.

„Mestská rada na svojom májovom zasadnutí prerokovala aj návrh záverečného účtu mesta Prešov za rok 2013. Materiál síce na prvý pohľad vyzerá priaznivo, ale má svoje ale,“ konštatuje Turčanová a konkretizuje, že chýba vyjadrenie hlavného kontrolóra mesta, ktorého Prešov momentálne nemá, ako aj audit nezávislého audítora.

Vysoké číslo záväzkov

„Pre mňa ako bežného občana mesta, ktorý je zvyknutý na klasický mesačný rozpočet príjmov a výdavkov, mi môj sedliacky rozum hovorí, že pri bežných príjmoch 52,47 milióna eur v roku 2013 a celkových záväzkoch 31,62 milióna eur predstavuje zadlženosť mesta 62,17 percenta, čo je už nútená správa,“ uvádza Turčanová.

„Aj keď ma vrcholový manažment mesta uistil, že pre tento rok je podľa platnej metodiky Ministerstva financií SR percento úverovej zaťaženosti 34,35 percenta. Nútená správa nás tak zrejme čaká neodvratne tento resp. budúci rok.“

Úrad čísla spochybňuje

Prešovská radnica trvá na svojich údajoch a tvrdí, že „uvedené čísla nie sú správne“.

Podľa zákona nesmie úverová zaťaženosť (zadlženosť) mesta prekročiť 60 percent. Mesto sa odvoláva na to, že sa táto úverová zaťaženosť vypočítavala podľa vzorca, kde sa suma bankových úverov (nezapočítava sa ŠFRB) vydelí skutočnými bežnými príjmami predchádzajúceho roka.

„Od 1. 1. 2014 má tento vzorec podobu: suma bankových úverov (nezapočítava sa ŠFRB) plus záväzky z investičných dodávateľských úverov (PPP), to sa vydelí skutočnými bežnými príjmami predchádzajúceho roka. Úverová zaťaženosť mesta Prešov je aj po zmene legislatívy bez zmeny, pretože mesto nemá investičné dodávateľské úvery (PPP),“ vysvetľuje hovorkyňa Veronika Kmetóny Gazdová.

K rozporu mohlo dôjsť podľa radnice preto, že poslankyňa dosadila namiesto sumy úverov celkové záväzky. Tie sú dvojnásobne vyššie.

Ani ozdravný režim

Zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy pozná aj termín ozdravný režim, ak celková výška záväzkov obce po lehote splatnosti presiahne 15 percent skutočných bežných príjmov obce predchádzajúceho roka.

Podľa hovorkyne sa v prípade prešovskej samosprávy nedá hovoriť ani o ozdravnom režime, pretože „ukazovateľ sa nepribližuje ani k hranici 5 percent a kontroluje sa týždenne“.

Hovorkyňa dodala, že „správa hlavného kontrolóra nebola doručená, lebo ho nemáme, a správa audítora bude predložená na rokovanie mestského zastupiteľstva“.

Hagyari: Mesto je v dobrej kondícii

K spomínaným číslam sa vyjadril aj primátor Pavel Hagyari, ktorý trvá na tom, že mesto je v dobrej kondícii.

„Ide o pozitívne výsledky, ktoré ukazujú, že aj napriek nepriaznivej ekonomickej situácii samospráv sa nám darí riešiť aktuálne problémy mesta Prešov z krátkodobého, strednodobého, ale aj dlhodobého horizontu. Čísla ukazujú dobrú finančnú kondíciu mesta, vždy je to však o strete finančných možností, ktoré samospráva má, a problémov, ktoré je potrebné riešiť.“

Najbližšie zasadnutie mestského zastupiteľstva bude v pondelok. Hlavnou témou má byť kontroverzná nová voľba hlavného kontrolóra, schvaľovanie záverečného účtu na programe nie je.

Čo hovorí záverečný účet

PREŠOV. Zo zaplatených daní od obyvateľov mala radnica príjem vo výške 31 miliónov eur. V porovnaní s rokom 2012 je to nárast o vyše 77-tisíc. Na grantoch a transferoch z EÚ a od štátu mesto získalo 15 miliónov. Za ne sa prevažne obnovovali objekty v majetku mesta, najmä školy.

Celkové záväzky mesta sú v hodnote 31,6 milióna eur. Podľa predkladateľa správy, riaditeľa Sekcie majetkovej a ekonomickej na prešovskej radnici Miroslava Hudáka, záväzky sú oproti roku 2012 nižšie o 1,6 milióna eur.

Mesto má dlhodobé záväzky vo výške 4,1 milióna eur najmä voči Štátnemu fondu rozvoja bývania so splatnosťou do roku 2035. Celková suma dlhu voči tejto inštitúcii je ešte 2,5 milióna eur.

Nie je to však jediný dlh. Úverová zadlženosť je vo výške 17,4 milióna eur. Mesto má osem úverových vzťahov s bankami. V porovnaní s rokom 2012 sa zaťaženosť znížila o 2,6 milióna, čo je 34,35 percenta. Podľa primátora klesá ďalej. Za prvé štyri mesiace tohto roku sa znížila na 31,8 percenta.

„Záverečný účet považujem za pozitívny výsledok, ktorý poukazuje na to, že aj napriek nepriaznivej ekonomickej situácii samospráv sa nám darí riešiť aktuálne problémy mesta Prešov. Čísla ukazujú dobrú finančnú kondíciu mesta, vždy je to však o strete finančných možností, ktoré samospráva má a problémov, ktoré je potrebné riešiť,“ konštatoval Pavel Hagyari.

Na účte mesta ostali disponibilné zdroje, vrátane účelových dotácií vo výške 468-tisíc eur a tie sa použijú v tomto roku. Suma 172-tisíc sa presunie do rezervného fondu mesta a 296-tisíc eur radnica použije na výdavky podľa stanoveného účelu.

ak

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári