Ján Rodák z Veľkého Šariša (okres Prešov) zmapoval 75 rokov odevníctva na východe Slovenska. Kedysi pracoval ako redaktor vtedajších novín Prešovský odevák, neskôr Východoslovenský odevák. Jedného dňa sa rozhodol oprášiť svoj archív faktov aj fotografií a tak vznikla faktografická kniha Prešité roky. Ešte vonia novotou a krstiť ju bude autor symbolicky, teda ihlami.
PREŠOV. Prvou odevnou továrňou v Prešove bola Magura, ktorá vznikla na sklonku roku 1939 pri niekdajšom kine Tokajík. Oficiálne záznamy však hovoria, že bola založená až v roku 1940. Vlastnili ju bratia Magurovci.
Začínali s dvadsiatkou krajčírov, ale o šesť rokov už zamestnával takmer tristo ľudí a zároveň si budovali sieť predajní, kde svoje šaty predávali.
V rovnakom čase ako Magura založili v Prešove odevnú firmu aj Bohňa a Molčan, ale tí sa špecializovali prevažne na uniformy pre žandárov, železničiarov a hasičov.
Postupne vznikali ďalšie závody v Bardejove, Lipanoch, Svidníku, Humennom, Michalovciach (JATA) aj v Košiciach (VYSPA, LION, TEXTA a F. Musil).
Maguru znárodnili, vzniklo OZKN
Magurovci sa však rýchlo rozrastali a zhruba v roku 1946 dielne presunuli k železničnej stanici. Tam vznikli základy veľkej fabriky, ktorá sa v nasledujúcich rokoch ešte rozširovala.
Maguru v 50. rokoch znárodnili a vznikli Odevné závody. Tie sa v roku 1953 premenovali na Národný podnik, Odevné závody kpt. Nálepku (OZKN) v Prešove.
V tom čase tam pracovalo okolo 2-tisíc zamestnancov a ich priemerný zárobok bol 977 korún, čo bol veľmi slušný plat.
OZKN v Prešove sa stali baštou a pod touto značkou sa rozrastala výroba konfekcie po celom východe. Krajčírskym remeslom sa živili tisícky ľudí. Postupne vznikali desiatky škôl s odevníckym zameraním.
Ako vznikol nápad?
Autora knihy Prešité roky, Jána Rodáka, sme sa opýtali, čo ho motivovalo zostaviť takúto publikáciu.
„Všetci starneme. Stretol som viacerých odevákov, s ktorými som sa pracovne stretával ešte ako redaktor a uvedomil som si, koľko z nich už nie je medzi nami, koľkí už majú po 70-ke či 80-ke a že sa možno veľmi rýchlo na všetko zabudne. Oni ma povzbudili k tomu, aby som napísal takú knihu,“ povedal nám Rodák.
Vysúkal rukávy, oprášil svoj vlastný archív článkov aj fotografií, občas zašiel aj do archívu a spísal 75-ročné dejiny.
Keďže fotografií z rôznych udalostí, dielní aj pracovníkov bolo veľa a nevedel si vybrať, požiadal deti zo ZUŠ vo Veľkom Šariši, aby mu pomohli zostaviť z obrazového materiálu koláže.
Tak sa stalo, že obrazová príloha knihy je doslova zaľudnená a mnohí bývalí zamestnanci sa v nej možno aj nájdu.
Po Nežnej revolúcii ostala len hŕstka firiem
OZKN ako národný podnik zanikli v roku 1991 a množstvo ľudí vtedy prišlo o prácu. Niektorí si založili vlastné firmy alebo živnosti.
Po delimitácii vzniklo 5 samostatných štátnych podnikov. OZKN Prešov a Svidník, ZEKON Michalovce a Humenné, KODEX Košice, ODEVA Lipany a OZEX Prešov. V tom roku tam ešte pracovalo dovedna 5 650 ľudí.
Firmy prežili, aj keď už nie sú štátne, ale podľa Rodáka v nich vlani, teda po 22 rokoch, pracovalo už len 1080 ľudí. OZKN v Prešove v porevolučných rokoch viedla Mária Migašová a v roku 2006 zanikli v konkurze definitívne.
Zo svidníckeho OZKN vznikol SVIK a keď doň vstúpil taliansky investor, začali vyrábať predovšetkým pre ich trh.
Za posledných 20 rokov obchody zaplavili lacné čínske odevy a naši výrobcovia si museli hľadať partnerov aj nové trhy v Európe. Sláva odevníctva z východu Slovenska síce stratila lesk, ale nezanikla.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
