Spomienkový koncert bol oslavou diela Jána Saloku

Zosnulému hudobníkovi a pedagógovi bol venovaný veľkolepý galavečer, hold mu prišlo vzdať až 170 účinkujúcich viacerých generácií.

PREŠOV. Vo veku nedožitých 69 rokov zomrel prednedávnom folklorista Ján Saloka.

Zakladal a viedol súbor Šarišan, spolupracoval s národnostno-etnickým vysielaním Slovenského rozhlasu, podieľal sa na nahrávkach ľudových súborov a bol riaditeľom základnej umeleckej školy (ZUŠ). V utorok večer si naň zaspomínali jeho kolegovia i hudobní odchovanci.

Organizátorke spomienkového koncertu Ňebudzem dobri, nebudzem Jane Pitkovej sa podaril husársky kúsok. Na jedno pódium dostala 170 účinkujúcich, ktorí prišli vzdať hold Jánovi Salokovi.

„Nikoho nebolo treba naháňať, ani prehovárať, každý si považoval za česť môcť vystúpiť,“ povedala organizátorka.

Ľudovka i džez

Medzi účinkujúcimi nechýbala folklórna legenda Ľubo Šimčík, speváčky Anka Poráčová či Marka Mačošková, alebo Jozef Piroh, Salokov kolega zo ZUŠ a vrstovník, s ktorým v roku 2005 vedno oslavovali šesťdesiatku. Okrem folkloristov prišli aj džezmeni.

„Obdivujem ho nielen pre folklór, ale aj preto, že rozhýbal skostnatené hudobné školstvo. Založil džezové oddelenie a hudobná škola dostala iný ráz, detí pribúdalo,“ povedal Ladislav Kišeľák, dnešný šéf Šarišanu.

Saloku považuje za svoj vzor: „Niekto sa narodí a ten život sa mu deje. Niekto sa narodí a život len pozoruje. A Jano svoje narodenie bral ako námet, ktorý vedel vyšperkovať, vycizelovať a sme radi, že sme mohli byť súčasťou jeho diania...“

Gapa: Lepšieho učiteľa som nemohol mať

Saxofonista Mário Garbera alias Gapa bol jedným z mladšej generácie muzikantov, ktorú Ján Saloka vychoval. Do neba mu symbolicky poslal skladbu Somewhere Over the Rainbow.

„Je to môj prvý a jediný učiteľ. Učil ma úplne od začiatku, ako osemročného chlapca a potom aj na vysokej škole, na katedre hudobnej výchovy. Lepšieho učiteľa som nemohol mať. Vštepil mi také dobré základy, z ktorých čerpám doteraz,“ povedal Gapa, ktorý začal k Salokovi chodiť na klarinet, no potom mu učiteľ zveril aj saxofón.

S riaditeľom ZUŠ ho spájajú rodinné väzby. Otcovia boli kolegovia, on sám sa priatelí s jeho synmi.

Fenomén folklóru

Speváčka Marka Mačošková poznala Saloku omnoho dlhšie. „Ani neviem, koľko je to rokov, spoznala som ho, odkedy začal so Šarišanom. Som už taká chodiaca kronika, do PUĽS-u som nastúpila v roku 1956,“ prezradila speváčka, ktorá s ním a Špiteľskou muzikou absolvovala aj zájazd do Spojených štátov.

Podľa jej slov bol Ján Saloka veľký pedant pri úpravách ľudových piesní. „Obdivovala som ho. Bol to veselý človek a veľký fenomén, čo sa týka folklóru,“ zdôraznila.

Legende zaspieval aj slovenský Louis Armstrong – Peter Ondria z Víťaza.

„K pánovi Salokovi som chodil súkromne na bicie nástroje, aby som spoznal noty a latinsko-americké rytmy. Dal mi trochu tej muzikantskej pokory, ktorú doteraz mám a nelietam v oblakoch,“ uviedol Ondria a nebohému učiteľovi zaželal „odpočinutie večné, od mňa, a nech oroduje za nás všetkých muzikantov z Prešovského kraja“.

Má desiatky pokračovateľov

Zosnulý Ján Saloka vychoval niekoľko generácií prešovských hudobníkov. Hoci sám patril medzi vychytených aranžérov ľudových piesní, priestor poskytol i mladšej generácii.

„Pre Šarišan je príznačné, že nemá len jeden rukopis, z jednej dielne, ale Jano porozdával úpravy perspektívnym muzikantom, a preto tie šarišanské cédečká, a je ich 54, mali taký poslucháčsky ohlas,“ podotkol L. Kišeľák.

Čierny orol už dávno nebol taký preplnený, ako na spomienkovom koncerte legendárnemu hudobníkovi a pedagógovi. Len samotný program vo vydýchanej sále mal takmer tridsať hudobných čísel.

Okrem rodinných príslušníkov sa s ním prišli do hľadiska – i na javisko – symbolicky rozlúčiť stovky obdivovateľov.

Veselé historky

Ňebudzem dobri, ňebudzem

Ján Saloka bol nielen výnimočný hudobník, aranžér a pedagóg, ale aj veselá kopa. O rôzne príhody s ním nebola núdza. Na niektoré z nich si zaspomínali aj účastníci spomienkového večera Ňebudzem dobri, ňebudzem.

Primáša Ondreja Kandráča skolila pred koncertom choroba. Namiesto seba tak doručil aspoň nahrávku s preslovom, kde si zaspomínal aj na zájazd v Japonsku. Ján Saloka mu na hoteli hovorí: „Aha, bazén, skočme doň.“ Tak aj bolo, akurát ich dosť zaskočilo, že išlo o yakoozu s takmer 60-stupňovou vodou.

Na významnú osobnosť kultúrneho života spomínal aj riaditeľ PKO Emil Chlapeček. Na veľkej scéne divadla mala ZUŠ výročný koncert, so zahraničnými hosťami, ktorí prišli na autobusoch.

„Keď skončil trojhodinový maratón, tak Jano Saloka so svojim veľkým srdcom a veľkou dušou pozval všetkých na recepciu. Nech nasadnú do autobusov a prídu do Mladosti,“ zaspomínal Chlapeček.

„Vtip bol v tom, že recepcia bola pre sto hostí, prišlo ich štyristo, aj s divákmi. Pomestili sme sa však.“

„Raz za mnou prišiel a opýtal sa, čo som taký smutný. Hovorím mu, že som smutný, mám problémy. A on na to: Problémy sa neriešia slivovicou. Ale ani mliekom nie. Tak sme si dali po jednej,“ vytiahol jednu z historiek Šarišanec Ladislav Kišeľák.

On sám sa zavše stal terčom Salokových fígľov: „Nezabudnuteľný bol z Grécka na Krétu na lodi. Všetci boli obutí, ja som mal žabky a on vraví, Laci, keď sú to žabky, nech plávajú. A vyhodil ich z lode.“

frk

„Armstrong“. Petra Ondriu učil hrať na bicie...