Zvoliť svojich zástupcov v tejto jedinej priamo volenej inštitúcii Európskej únie budú mať občania, vrátane tých slovenských, už zajtra.

PREŠOV. Voliť svojich europoslancov budú občania Slovenska tretí raz. V doterajších dvoch voľbách zaznamenalo Slovensko vždy najnižšiu účasť zo všetkých členských štátov EÚ.

Vysoká účasť sa neočakáva ani v zajtrajších voľbách. V minulých voľbách dosiala slovenská účasť 16,64 percenta, v roku 2004 len necelých 17 percent.

Tento stav vyhovuje aj súčasným politikom, ktorí nespojili eurovoľby s voľbou prezidenta, čo by mohlo znamenať vyššiu účasť, hoci mohli, keďže terajší prezident je ešte stále vo funkcii. Slováci budú voliť trinástich zástupcov.

Volí sa pomerným systémom, podobne ako pri parlamentných voľbách. To znamená, že volič si vyberie jednu kandidátnu stranu, ktorej odovzdá svoj hlas.

Na nej ešte môže krúžkami uprednostniť dvoch kandidátov. Podmienkou pre účasť v europarlamente je prekročenie limitu piatich percent.

Doterajšie výsledky

V historicky prvých priamych voľbách do Európskeho parlamentu (EP) pred desiatimi rokmi zvíťazila SDKÚ, ktorá získala tri mandáty. Rovnaký počet kresiel získali aj HZDS, tretí Smer, KDH a dvoch poslancov mala SMK.

Z európskeho pohľadu to znamenalo 8 kresiel pre konzervatívnu frakciu a 3 pre socialistov (poslanci z HZDS boli nezaradení). Po prvých voľbách mal Prešovský kraj v parlamente troch zástupcov.

O päť rokov sa situácia zmenila. Dominoval socialistický Smer, ktorý obsadil 5 kresiel z 13. Druhá SDKÚ-DS získala dve kreslá (tretie jej ušlo tesne), rovnaký počet mandátov mali aj SMK a KDH. Po jednom poslancovi sa ušlo ĽS-HZDS a SNS.

Viacerí kandidáti sa do parlamentu prebojovali vďaka preferenčným hlasom, tesne pred bránami EP skončila vtedy nová strana SaS. Z európskeho pohľadu prehrala v SR ľavica s pravicou tesne, v pomere 5:6.

Z Prešovského kraja sa do europarlamentu nedostal nikto.

Prieskumy naznačujú, že posilnenie socialistov by v zajtrajších voľbách mohlo pokračovať.

Pri nízkej účasti je však ťažko predpovedať výsledok. Isté však je, že väčšine z 29 kandidujúcich subjektov s dovedna 333 menami na svojich listinách ostanú len oči pre plač.

Prečo ísť voliť?

Slováci voľby do Európskeho parlamentu podceňujú. Pritom právomoci EP sa posilňujú a týkajú sa legislatívnej, rozpočtovej i kontrolnej oblasti. Zabúdať netreba ani na to, že výsledok volieb sleduje celá Únia.

Problémom europoslancov býva prílišná vzdialenosť (nielen geografická) Bruselu a Štrasburgu od domácich regiónov a určitá uzavretosť európskej politiky.

„Kompetencie Európskeho parlamentu sú čím ďalej, tým väčšie. Oblasti, o ktorých rozhoduje, zasahujú priamo občanov, i keď si to málokedy uvedomujú,“ povedal Ladislav Babuščák, riaditeľ prešovskej kancelárie Europe Direct Centre.

Desať rokov v číslach

Podľa údajov Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku sa za desať rokov nášho členstva v Únii vyčlenilo z jej fondov pre Slovensko takmer 13 miliárd eur, čo predstavuje 80 percent verejných investícií.

Postavilo sa vyše sto kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest, ďalších 112 je vo výstavbe. Zmodernizovalo sa aj vyše 1 800 km ciest prvej až tretej triedy a sto kilometrov železníc.

Najviditeľnejšie sú peniaze z fondov v prípade škôl, opravilo sa ich z týchto zdrojov vyše tisíc. „Z eurofondov sa podporil vznik 130-tisíc nových pracovných miest,“ uvádza analýza.

Zistili sme

Hlavné právomoci Európskeho parlamentu sú:

Preverovať a prijímať európsku legislatívu, pričom EP vykonáva túto úlohu spoločne s Radou Európskej únie na základe procedúry spolurozhodovania, spolupráce, schvaľovania a konzultácie.

Schvaľovať rozpočet EÚ spolu s Radou, vrátane možnosti úplne odmietnuť alebo pozmeniť spoločný rozpočet.

Vykonávať demokratickú kontrolu nad ostatnými inštitúciami EÚ, vrátane možnosti odvolať Európsku komisiu i právomoci zakladať vyšetrovacie komisie

Súhlasiť s dôležitými medzinárodnými dohodami, ako je vstup nových členských štátov do EÚ, a obchodné alebo asociačné dohody medzi EÚ a tretími štátmi.

Zdroj: IKEP

Základná informácia

Právo voliť do Európskeho parlamentu na území Slovenskej republiky majú:

Občania Slovenskej republiky, ktorí najneskôr v deň volieb dovŕšili 18 rokov veku a majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

Občania iných členských štátov Európskej únie, ktorí najneskôr v deň volieb dovŕšili 18 rokov veku a majú povolený na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

Občania SR, ktorí najneskôr v deň volieb dovŕšili 18 rokov veku a nemajú trvalý pobyt na území SR a ani na území iného členského štátu Európskej únie, ak sa v deň volieb zdržiavajú na území Slovenskej republiky.

Voliť do Európskeho parlamentu v tých istých voľbách možno len v jednom členskom štáte Európskej únie.

Zdroj: presov.sk

Názor

Za dôležité považuje voľby aj niekdajší predseda EÚ, Poliak Jerzy Buzek.

Na otázku, na obavy zo straty nezávislosti a národnej identity členstvom v EÚ, reagoval pre tlačový servis EP slovami:

„Najlepšiu odpoveď na túto otázku už dali obyvatelia EÚ. Mnohí z tých, ktorí sa pred desiatimi rokmi pripojili k spoločnej Európe, necítia žiadnu stratu nezávislosti. Skôr by som povedal, že si ešte viac uvedomujú svoju národnú identitu... Uvedomili sme si, že vďaka presvedčivým argumentom môžeme získať slovo v európskom rozhodovacom procese a ovplyvňovať tak európsku politiku.“

frk

Anketa

V uliciach Prešova sme sondovali, či a prečo sú občania rozhodnutí zúčastniť sa, prípadne sa nezúčastniť zajtrajších volieb do Európskeho parlamentu.

Zuzana Dancáková, herečka: „Nepôjdem voliť. Ani presne neviem, kto kandiduje, a vlastne nechcem o ľuďoch takého typu viac vedieť. Nie som si istá, čo to pre mňa ako občana znamená voliť europoslancov, myslím, že mi to nijako nepomôže. Celkovo je slabá informovanosť o Európskom parlamente.“

Dávid Bosý, vysokoškolský učiteľ: „Chystám sa k voľbám. Sme súčasťou EÚ, v ktorej sa rozhoduje aj o našich záležitostiach a tie hlasy, čo budeme mať v europarlamente, môžu niečo ovplyvniť, hoci je to obrovský moloch. Ešte stopercentne nie som rozhodnutý, koho budem voliť, výber je slabý. Budem sa rozhodovať podľa toho, ku ktorým európskym frakciám sa hlásia.“

Rastislav Vojčík, živnostník: „Vadí mi volebný systém. V jednej strane môžem mať jedného favorita, v inej druhého, ale voliť musím iba jednu stranu. Je ich tam síce 29, ale žiadna ma neoslovila. No sú ľudia, ktorí ma oslovili a neviem, ako hlasy rozdeliť. Takže ani voliť nepôjdem. Pri terajších zástupcoch to ani nemá význam, nech tam idú mladí.“

frk

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári