ĽUBOVEC. História šarišskej obce Ľubovec, ktorá leží necelých 20 kilometrov od Prešova, siaha pravdepodobne až do 12. storočia.
Prvá písomná zmienka sa objavuje v roku 1337, kedy sa píše o majetku drienovských Abovcov pod názvom Lobolch.
Počas svojej existencie mal názov obce viaceré podoby ako napríklad Lubouch, Lybolch, Lubowecz, Ľubovec. V 60. rokoch minulého storočia k obci pripojili aj Ruské Pekľany.
Farmárstvo prežilo
Ľubovec leží na južných svahoch Šarišskej vrchoviny, na jej hraniciach s pohorím Čierna hora. V blízkosti tečie riečka Svinka, v ktorej údolí sa nachádzajú rekreačné chaty.
Je tu pekné prírodné prostredie vhodné na turistiku a zber húb. Práve turistický ruch sa snažia rozvíjať v spolupráci s ďalšími obcami v rámci mikroregiónu Čierna Hora.
V dedine, kde sa oddávna ľudia živili poľnohospodárstvom, dnes veľa pracovných príležitostí nie je, preto ľudia dochádzajú za prácou do Prešova.
Slávne časy poľnohospodárskej výroby dnes pripomínajú staré hospodárske objekty.
V tradícii pokračuje poľnohospodárska firma, na ktorej dvore možno zahliadnuť ovce, kravy, ale i ošípané.
Málotriedku chcú udržať
Starostka Jozefína Štofanová je však presvedčená, že nielen históriou sa môže ich obec pochváliť.
V posledných rokoch sa im podarilo čiastočne opraviť a vybaviť materskú školu so základnou školou.
"Naša dedina má v súčasnosti necelých 500 obyvateľov a ročne sa tu v priemere narodia dve deti. Preto aj škola má len desať detí v málotriednej ZŠ a 19 v materskej škole. V našom záujme však je školu udržať," hovorí starostka.
V obci by chceli v budúcnosti vybudovať kanalizačnú sieť s vlastnou čistiarňou odpadových vôd a potrebujú dokončiť chodníky.
V pláne je aj rozbehnutie prípravy pozemkov na individuálnu bytovú výstavbu.
Výťažok z plesu poslali do Kene
Ľubovec je v poslednom čase známy aj tým, že sa tu pravidelne začali organizovať rôzne podujatia.
"Som veľmi rada, že obyvatelia si popri bežných starostiach nájdu čas aj na trochu zábavy. Spoločenské podujatia sa tešia stále väčšiemu záujmu a dokonca si ich sami ľudia pýtajú, pričom ponúkajú aj pomoc pri ich organizovaní," dodáva starostka obce.
Pripomína, že výťažky z verejných podujatí zvyknú venovať hendikepovaným alebo chorým. Naposledy peniaze putovali až do ďalekej Afriky.
Obec bola spolu s Radaticami vybratá ako jedna z organizátorov reprezentačného plesu mikroregiónu.
"My sme výťažok venovali na štúdium malému dievčatku do Kene a zaplatili sme jej školné na celý rok. Volá sa Ester a má šesť rokov. Počas roka jej posielame malé balíčky, oblečenie alebo nejaké školské potreby. Sme takzvanou adoptívnou matkou," približuje starostka.
Cyklistika je populárna
Deťom bude venované aj najbližšie podujatie, ktoré organizuje jeden z obyvateľov Ľubovca, ktorý sa sem priženil z Holandska.
V rámci osláv Dňa detí sa tu, v susedstve domu slovenského paralympijského reprezentanta Miroslava Harausa, uskutočnia cyklokrosové preteky.
Ďalšie veľké cyklistické podujatie sa uskutoční 14. júna tohto roka, kedy popoludní odštartujú Giro di Lubovec.
Podľa starostky bude trasa merať 35 kilometrov a očakávajú na nej okolo 150 rekreačných cyklistov zo Slovenska, Česka, Holandska a Francúzka. Výťažok poputuje na detskú onkológiu do Prešova.
Spomínajú na rodáka, Pavla Petra Gojdiča
Obyvatelia Ruských Peklian, ktoré sú už niekoľko desaťročí súčasťou obce Ľubovec, s úctou a hrdosťou spomínajú na gréckokatolíckeho kňaza a neskôr biskupa blahoslaveného Pavla Petra Gojdiča, ktorý sa tu narodil 17. júla 1888.
Tento človek je považovaný za jednu z najvýznamnejších osobností histórie gréckokatolíckej cirkvi a pre veriacich sa stal symbolom pevnej viery, oddanosti a lásky k človeku i Bohu.
Pre svojich rodákov zostáva naďalej autoritou a mierkou morálnych hodnôt.
Syn miestneho správcu farnosti Štefana Gojdiča bol pokrstený v gréckokatolíckom chráme Presvätej Bohorodičky a v Ruských Pekľanoch prežil niekoľko rokov svojho detstva.
Tí najstarší obyvatelia spomínajú, že sa do rodnej dediny vždy rád vracal. Jednou z posledných návštev bola posviacka chrámových zvonov v roku 1946.
Významná osobnosť cirkvi
Gojdič študoval teológiu a v roku 1911 ho v Prešove vysvätili za kňaza. V roku 1922 vstúpil do monastiera baziliánov pri Mukačeve a prijal rehoľné meno Pavol. Za biskupa bol vysvätený v Ríme o päť rokov neskôr.
Počas svojho pôsobenia sa mu podarilo založiť sirotinec, gymnázium a posvätil 90 nových chrámov.
Osobne podporil aj kúpu Ruského domu, ktorý slúžil na cirkevné a kultúrne účely pre potreby Rusínov. Tých Gojdič veľmi podporoval a považoval sa za ich zástancu, hoci svoju biskupskú službu nenechal ovplyvniť národnostnými otázkami.
Po nástupe komunistov k moci bola zrušená gréckokatolícka cirkev, Gojdič bol internovaný, obvinený z vlastizrady a odsúdený na doživotie.
Po mnohoročných útrapách zomiera v leopoldovskej nemocnici presne v deň svojich 72. narodenín.
Mnohé ocenenia
"Bol to človek, akých by sme všade chceli stretať, bol veľmi múdry a práve takou pokorou a jednoduchosťou bol veľmi prístupný. Všetky tie diela, ktoré po ňom zostali, hovoria o tom, aké srdce tento človek v sebe nosil, a preto dostal aj ten prívlastok 'biskup zlatého srdca'," povedal miestny duchovný Marek Kolesár (na snímke TASR hore).
Pri Gojdičovom hrobe v Katedrálnom chráme svätého Jána Krstiteľa v Prešove sa modlil aj pápež Ján Pavol II., ktorý ho v roku 2001 vyhlásil za blahoslaveného.
Za pomoc prenasledovaným Židom počas druhej svetovej vojny Gojdičovi v roku 2007 in memoriam udelili najvyššie štátne vyznamenanie Izraela "Spravodlivý medzi národmi".
Rovnako bol na návrh vlády SR posmrtne ocenený aj Pribinovým krížom I. triedy.
Duchovný otec Kolesár konštatoval, že pri príležitosti narodenia biskupa Gojdiča i jeho vyhlásenia za blahoslaveného sa v Ruských Pekľanoch schádzajú veriaci, aby si pripomínali pamiatku tohto veľkého rodáka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
