Ešte stále neodznel naplno úspech extraligových futsalistov FK Slovanet Prešov, ktorí v najvyššej súťaži získali bronz po úspešnom priebehu série o 3. miesto s FTVŠ UK Bratislava. Bodka za ročníkom nepadla ani v rámci klubu, to všetko príde k slovu postupne. Rovnako aj to, akým smerom sa bude uberať činnosť v tomto športovom odvetví.
PREŠOV. Jedno je už isté – východniari sa tešia na nový ročník, ktorý sa začne v druhej polovici septembra.
Zatiaľ nie je jasné, či model zápolení bude kopírovať bezo zvyšku ten uplynulý (základná časť a po nej nadstavba - prvý poltucet o titul, zvyšní štyria o záchranu).
Isté je, že Prešovčania absolvujú v lete nejaké turnaje, ale v tejto chvíli je podľa manažéra FK Slovanet Dušana Michalčíka predčasné hovoriť niečo bližšie o budovaní kádra a ďalších detailoch.
V každom prípade bronz je mocný impulz pre ďalšiu etapu existencie klubu. Dôležité je, že za krátky čas fungovania medzi elitou sa Šarišania vyšvihli medzi republikovú špičku.
„Možno to mnohým ešte celkom ani nedošlo. Rozhodne mienime rozšíriť základňu a pričleniť juniorský tím, aby sme pomohli tomuto odvetviu i na regionálnej úrovni.“
Na otázku, či tréner Richard Bačo zostane vo funkcii, sme dostali odpoveď: „O tom ešte len bude debata, ale sme tejto myšlienke naklonení. Tento kouč vniesol nový systém, priniesol oživenie, moderné prvky a ukázal šikovnosť. Pokiaľ bude obojstranný záujem a vytvoria sa podmienky, budeme radi, keby spolupráca pokračovala aj naďalej,“ dodal manažér klubu s tým, že po pauze sa pozornosť sústredí na novú prípravu vrátane rôznych akcií.
Ešte viac sa oddať futsalu
Druhá sezóna v extralige priniesla pozitíva aj negatíva. S jedlom rastie chuť a iste si fanúšik položí otázku: Kedy by Prešov mohol hrať minimálne finále?
„Bolo by treba viac trénovať a uvedomiť si v hlavách, že futsal si žiada ešte sústredenejší prístup. Pinerola by sa dala dohnať, Slov-matic FOFO je o niečom inom a momentálne tento tím sa nedá dostihnúť. Avšak výraznejšie potrápiť by sa mohol dať,“ naznačil R. Bačo.
Podľa neho by ideálne bolo trénovať tri razy v týždni, a nie dvakrát ako teraz. Lenže naráža to na problém priestorov a dochádzky hráčov.
Pokiaľ ide o kvalitu kádra, ten sa vyznačoval rôznorodosťou, strelecky vynikali R. Beliš a Mihok, v obrane bol pilierom Harčár, no kouč narážal na zádrh v podobe neustáleho menenia zostavy z kola na kolo.
Hlavne vonku bol citeľný nedostatok borcov. Počas sezóny sa ukázalo, že poruke nie je typický líder, vodca, hráč, čo by dokázal ešte viac zmobilizovať ostatných.
Škoda, že už nehral Eliaš a k dispozícii nebol ani akurátny dispečer hry, ktorý vie reagovať na každú zmenu a vie diktovať tempo hry. Je mu vlastné vystihnúť, kedy povoliť a kedy naopak uvoľniť opraty.
„Niekedy sme mali tendenciu príliš vyletieť dopredu a behať hore-dolu namiesto spomalenia,“ pripomenul kormidelník.
Inak, ani v nedávno zverejnenej nominácii Slovenska zase nikto nie je z Prešova. „S touto métou by najviac mohol koketovať Rudo Beliš a neraz aj Matúš Mihok pri ustálení jeho formy a výkonnosti.“
Autor: zuk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
