BARDEJOV. Stredoveké listiny, mestské knihy, notové záznamy na pergamene, mestský erb na päťstoročnej koženej väzbe, vandrovná kniha, tovarišský výučný list, pravidlá varenia piva aj výhražný list zbojníkov.
Bardejovský archív, najstaršia inštitúcia v meste, existoval už v 15. storočí. Minulý týždeň mohli jeho návštevníci nazrieť do jeho depozitov.
Archivuje takmer sedemsto rokov
Vládne nariadenie č. 29 z roku 1954 dalo oficiálne vznik základom archívnictva na Slovensku. Pri príležitosti jeho 60. výročia zorganizovala bardejovská pobočka Štátneho archívu v Prešove vernisáž a výstavu vzácnych historických dokumentov mesta Bardejov.
Prvým správcom bardejovského archívu, ktorý bol za prvej republiky súčasťou Šarišského múzea, bol bardejovský kňaz a richtár Gejza Žebracký.
Archivuje dokumenty od roku 1319. Len korešpondencia v latinčine, nemčine a maďarčine obsahuje 31-tisíc kusov. Okrem archivovania dokumentov tam prebiehajú aj ich spracovanie a výskum.
Latinčina, nemčina a maďarčina
„Výstavy robíme sporadicky. Keďže ide o vzácne a originálne dokumenty, pri manipulácii s nimi musíme rešpektovať prísne pravidlá, ktoré určuje zákon. Aj táto výstava trvala iba týždeň. Ale chceli sme vyjsť Bardejovčanom v ústrety, pretože inak by takéto listiny a dokumenty nemali šancu vidieť,“ povedal nám riaditeľ archívu Jozef Petrovič.
Aj keď sú podľa Petroviča ľudia náchylní považovať čím staršie za tým lepšie, nie je to vždy pravda. Často boli dokumenty významné pre danú dobu a treba sa na nich pozerať v kontexte času, v ktorom vznikli.
„Bardejovský archív je veľmi bohatý. Treba si uvedomiť, že ide o archív slobodného kráľovského mesta. Naše materiály sú z prvej ruky. Sú však veľmi jazykovo náročné, hlavne čo sa týka jazykov. Latinčina, nemčina, maďarčina. Je potrebné vedieť ich čítať a samozrejme hlavne interpretovať,“ vysvetľuje Jozef Petrovič.
Príbeh Bardejova
Na otázku, aký je príbeh Bardejova, uložený v archíve, riaditeľ odpovedal: „Čo sa týka príbehov mesta, otázka je, z akého pohľadu ich chceme vidieť. Pretože vývoj mesta mal rôzne stránky. Napríklad stavebný vývoj. Alebo aktuálne historicky veľmi populárna „každodennosť“.
Čo bola každodennosť mešťana? Čo Bardejovčania robili každý deň?
„Z archívov vieme napríklad to, že mešťania v sobotu navštevovali mestské kúpele. Nie Bardejovské, ako ich poznáme dnes, kúpele boli priamo v meste. V sobotu bolo zvykom okúpať a očistiť sa. Alebo čo ľudia jedli, akými chorobami trpeli a ako sa liečili? Ako sa odievali,“ pokračuje v odhaľovaní každodenných príbehov Petrovič.
Hrdí na privilégiá
Z dokumentov sa dá vyčítať, že mešťania chodili aj ozbrojení. V archíve existujú súpisy zbraní, ktoré vlastnili.
„To malo svoj zmysel napríklad vtedy, ak mesto bolo napadnuté. Vtedy nastupovali všetci mešťania so zbraňou a bránili ho. Bardejovské cechy mali na starosti niektoré bašty a ich príslušníci mali povinnosť starať sa o ich obranu. Aj toto bola historická každodennosť mesta,“ vysvetľuje Petrovič.
Minulý rok navštívil bardejovský archív dokonca bádateľ z Mexika. „V rámci archívu sme v prvom rade hrdí na naše privilégiá, ktoré boli udeľované mestu panovníkom. Tie máme všetky. Právo meča, nariadenie postaviť hradby, bašty a padacie mosty, právo variť pivo, právo tkať plátno atď.,“ vysvetlil nám riaditeľ.
Prezieravá politika
Osoh z týchto privilégií mali Bardejovčania, ale aj panovník, pretože čím väčší bol zisk pre mesto, tým väčšiu daň platili panovníkovi.
„Podľa môjho názoru to boli veľmi múdri ľudia. Uvedomovali si, že ak raz vycicajú obyvateľov a mesto, krátky čas z nich budú mať úžitok, ale dlhodobo už nie. Prvým privilégiom z roku 1320 Karol Róbert napríklad povolil, aby sa v meste usadili j cudzinci. Oslobodil ich ale zároveň na desať rokov od platenia daní. Častokrát bola vtedajšia politika prezieravejšia a lepšia ako tá dnešná. Aj dnes by si radní páni z histórie mohli brať príklad,“ myslí si Jozef Petrovič.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
